Vyhľadávanie
Gerda Märtens je v estónskom literárnom prostredí známa predovšetkým ako ilustrátorka literárnych diel pre deti a mládež, ale venuje sa aj vyučovaniu výtvarného umenia. Vyštudovala grafickú tvorbu a ilustráciou sa začala zaoberať počas študijného pobytu v Taliansku. Polárna žiara je jej autorský debut prepájajúci ilustrátorské zručnosti s naratívnym textom.
Kniha sa za grafické spracovanie a dizajn dostala do pätice najlepších kníh pre deti a mládež v Estónsku za rok 2020. Hlavným motívom obrazovej knihy je sprostredkovanie témy globálneho otepľovania, klimatickej krízy, migrácie a prispôsobovania sa meniacemu sa svetu v zjednodušenej textovo-obrazovej podobe.
Text je vystavaný na príbehu o polárnom medveďovi Jonovi, fotografovi polárnych žiar aj turistov v Arktíde. Krajina, v ktorej Jon žije, sa však neustálym dažďom, topiacim sa ľadom a napokon potopou stáva neobývateľnou, čo hlavného hrdinu prinúti migrovať do nového prostredia. Jon si musí zvykať na nových obyvateľov, prijať ich jedlo a tradície, nájde si aj životnú lásku, medvedicu Gaiu. Obyvatelia tejto krajiny sú k nemu priateľskí, ponúkajú mu žihľavový šalát, saunovanie aj veštenie z krištáľovej gule. Klimatická kríza sa však dotkne aj južnejšieho prostredia, ktoré, naopak, začne sužovať sucho. Autorka otvára tému, ktorá rezonuje v spoločnosti už dlhšie. Detskému čitateľovi predostiera obraz o fungovaní sveta, ktorý podlieha klimatickým zmenám. Poukazuje na zvieratá, ktoré vplyvom zmeny klímy opúšťajú svoje prirodzené prostredie, na záplavy aj sucho a s tým spätú neúrodu a hlad. Tieto témy však predstavuje citlivo a s nádejou na lepšiu budúcnosť.
Hlavný protagonista, polárny medveď Jon, bude detskému čitateľovi sympatický. Má svoje záľuby, miluje zábavu, spev aj tanec, no najpríznačnejšia je pre neho otvorená myseľ a láskavé srdce. Tie mu dovoľujú prijať zmeny a čeliť im o čosi ľahšie. Čitateľ s ním bude obdivovať polárnu žiaru, súcitiť pri pohľade na topiacu sa Arktídu či prežívať láskavé chvíle s novými priateľmi. Mysterióznym predmetom sa v príbehu stane plechová škatuľka, ktorú mu kedysi podaroval dedko a otvoriť ju mohol iba v prípade veľkej núdze. Vnímať ju možno ako alúziu na rozprávkový príbeh o zázračných fazuliach. V škatuľke sa totiž nachádzali semienka, ktoré Jon vyhodil z beznádeje von oknom. Zo semienok vyrástli nadýchané kvety, ktoré pokryli krajinu ako sneh. Čo sa stalo s touto „novou“ krajinou a kvetmi, ostáva na čitateľovej fantázii. Záver knihy sa teda končí šťastne, nie však úplne jednoznačne. Autorka v knihe akcentuje svetový problém, ale nesnaží sa ho vyriešiť ani nikoho poúčať, skôr chce vytvoriť priestor na zamyslenie a ďalší rozhovor o tejto téme.
Obrazovú stránku knihy tvoria gvašové celostránkové ilustrácie. Autorke slúžia ako recepčná opora pre detského čitateľa hlavne pri ohľaduplnom sprostredkúvaní náročnejších tém. Umocňujúci recepčný účinok má farebné ladenie knihy, zachytávajúce čistotu krásy arktickej zimy, vyprahnutú a suchú zem v hnedastých odtieňoch aj žiarivý moment lásky medzi Jonom a medvedicou Gaiou. Nápadité je aj striedanie napr. pohľadu z vtáčej perspektívy a detailov, ktoré poznáme z filmového umenia. Kniha je určená pre deti od päť rokov, vzhľadom na nenáročnú lexiku a prevažne jednoduché vety je vhodná aj pre prvé samostatné čítanie.
