Vyhľadávanie
Jostein Gaarder Preklad Jozef Zelizňák
Verbarium 2014
Nórsky autor s filozofickým a teologickým vzdelaním tvrdí, že aj o tých najnáročnejších témach sa dá rozprávať veľmi jednoducho. Pred svojich čitateľov predkladá otázky, odpovede na ktoré je potrebné hľadať aj vo vlastnom vnímaní existencie a duchovna. Celosvetový úspech mu priniesol román Sofiin svet preložený do 60 jazykov. Aktuálne sa mladým čitateľom prihovára obsahovo útlejším, no tematicky nemenej náročným románom Pomarančové dievča. I táto próza si našla miesto vo filmovom priemysle a podobne ako Sofiin svet, dá sa čítať v rôznych rovinách. Môžeme ju vnímať ako ľúbostný príbeh, ale aj ako príbeh spomienok a vyznaní otca dospievajúcemu synovi, a napokon aj v rovine procesu duchovného rastu protagonistu, ktorý sa borí so znepokojivými otázkami bytia. Próza určená prioritne adolescentom vo veku 14 – 21 rokov priam pozýva na opätovné stretnutie čitateľa s textom a komparáciu individuálnej interpretácie možno aj s dlhším časovým odstupom. Protagonista románu, pätnásťročný Georg, je vystavený hneď niekoľkým prekvapeniam, ktoré výrazne ovplyvnia jeho doteraz povrchné reflektovanie skutočnosti. Po jedenástich rokoch sa mu dostáva do ruky list od nebohého otca. Listom je iba formálne, pretože text je štylizovaný ako rozhovor rodiča s dospievajúcim synom, postaveným do pozície najlepšieho priateľa. Georgovi sa pred očami rozvíja veľmi krehký, ale i humorný príbeh lásky medzi otcom a Pomarančovým dievčaťom. Hlavnú úlohu v tejto mystike vzťahu medzi dvoma milujúcimi sa ľuďmi hrá trpezlivosť a dôvera. Dialóg otca a syna prestupujúci pominuteľnosť času silne prepája motív Hubblovho teleskopu: „...možno je to objav, ktorý otvorí človeku oči. Nikdy naň nie je neskoro. No mnohí ľudia prežijú celý život a nepochopia, že sa vznášajú v prázdnom priestore. Priveľa zbytočností púta ich pozornosť.“ Zmena perspektívy nastáva u protagonistu postupne, hlavnými motívmi románu sú prítomnosť a prijatie smrti. Georg sa k pochopeniu dostáva cez rôzne duchovné zápasy so sebou samým i s hodnotami sveta. Tušenie konca vzťahu medzi matkou a otcom, tušenie konca vzťahu medzi milujúcim otcom a synom, a napokon uvedomenie si konca svojej vlastnej existencie je štylizované do roviny cesty vedúcej k pochopeniu vlastnej prítomnosti na tomto svete: „Vybral by si si krátky život na zemi, kde ťa po pár rokoch odtrhnú od všetkého a nikdy nevrátia späť? Alebo by si odmietol? (...) Ak sa rozhodneš žiť, rozhodol si sa aj zomrieť. Ale sľúb mi jedno – skôr než odpovieš, poriadne sa zamyslíš.“ Napriek ťaživej otázke pozýva Pomarančové dievča nahliadnuť do sveta, ktorý autor prirovnáva k rozprávke, a pobudnúť v ňom ešte predtým, než si rozmyslíme odpoveď.
