Návraty do dávnej, až mýtickej histórie sú v móde. Presviedča o tom záujem o fantasy literatúru. Marián Kapolka, zostupujúc do mýtických hlbín, ponúka však čosi odlišnejšie. Nepresné označenie žánru ako „epos“ pomôže odhaliť snahy autora. Podarilo sa mu zhromaždiť množstvo údajov o mýtických praslovanských dejinách, ktorým sa doteraz venovalo niekoľko kníh zväčša zahraničnej proveniencie a ktoré oficiálna historiografia necituje rada, alebo ich dokonca úplne spochybňuje. V súčasnosti sa týmto dejinám venujú roztrúsené skupinky u nás, aj v Českej republike, na Ukrajine a inde. Navonok sa viaceré prezentujú internetovými portálmi. Využijúc všetky tieto zdroje (i preberaním textov len s malými úpravami) a ich prispôsobením do názvoslovnej, miestopisnej a letopisnej štruktúry knihy Marián Kapolka zhŕňa mýtizované poznatky do akéhosi zväčša stručného prehľadu dejov a dejinných peripetií. Najväčšiu pozornosť venoval línii osudového predurčenia Praslovanov – Slovienov v ich interakcii s božstvami a ostatnými rodmi, kmeňmi a kniežatstvami. Kapolkovu dikciu (ako vidieť už z krátkeho listovania webovými stránkami) nemusíme vnímať ako jedinú správnu a presnú, jej hodnota spočíva v ucelenosti. Nepochybne bude inšpiráciou pre ďalších trpezlivých hľadačov (i domýšľateľov) citlivej a vďačnej témy mýtov. Napokon – na Slovensku už máme preložené mytologické „rozprávky“ inuitskými počnúc až po starogermánske, nehovoriac o autorských verziách. No staroslovanské či praslovanské mýty sa po období romantizmu z našej literatúry (pochopiteľne) značne vytratili. Možno práve podobné pokusy ako Poslanie Strážcov Alatyru Mariána Kapolku im prinavráti v novej postmodernej podobe nový dych a obohatí našu fantasy literatúru.
