Recenzia
Patrik Oriešek
24.10.2005

Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru Bratislava - Mária Kusá - Konkrétne i všeobecne o preklade

Konkrétne i všeobecne o preklade

Konkrétne i všeobecne o preklade

Mária Kusá: Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru Bratislava, Ústav svetovej literatúry SAV 2005

  Dlhodobý výskum problematiky dejín, teórie a kritiky prekladu, ktorý sa už vyše desaťročie realizuje v Ústave svetovej literatúry, aj tento rok zaznamenal významný posun v bádaní, a to najmä vďaka monografii Márie Kusej. Autorka sa systematicky venuje teórii prekladu a aj preto sa jej monografia právom môže zaradiť medzi najvýznamnejšie texty o preklade za niekoľko posledných rokov. Má tri časti: Preklad v slovenskej kultúre 20. storočia, Preklad v česko-slovenských súvislostiach, Pragmatické súvislosti prekladu umeleckých textov; z ktorých každá obsahuje niekoľko samostatných, ale tematicky na seba nadväzujúcich štúdií.

  V úvodných (nosných) štúdiách Kusá sumarizuje poznatky, koncepcie a súčasný stav slovenského myslenia o preklade. Ako sama priznáva, uvažovanie o preklade (nielen na Slovensku) zažíva v súčasnosti konjunktúru. Formulujú sa síce zaujímavé a znepokojujúce otázky, ale na odpovede ešte čas nedozrel. Aj preto sa zdá, že táto vedná disciplína smeruje od náročných a komplexných teoretických axióm Antona Popoviča k čiastkovým pragmatickým problémom a k všeobecnej problematike medzikultúrnej a medziľudskej komunikácie. Otázne tiež je, či sa dejiny prekladu majú chápať ako kultúrotvorný fenomén, dejiny kultúrnych vzťahov, úvahy o dejinách prekladania alebo ako pluralitné vytváranie vedomia náhodnosti a diskontinuity. Kusá sa v prvej časti knihy okrem týchto hodnotiacich a zhŕňajúcich teoretických postulátov venuje aj analýze konkrétnych problémov, napr. prekladaniu prózy, dramatických textov a literatúry pre deti a mládež z ruštiny do slovenčiny.

  V druhej časti knihy sa autorka zaoberá špecifikami prekladu v česko-slovenských súvislostiach a rôznymi podmienkami a potrebami slovenského a českého kultúrneho priestoru pri prekladaní textov z ruštiny v rokoch 1950 – 2004, či paralelným čítaním tých istých textov inej proveniencie v slovenskom a českom kultúrnom priestore. Tretia časť monografie reflektuje pragmatické hľadiská pri prekladoch umeleckých textov do slovenčiny. Zaujímavá je aj štúdia o prekladoch filmových textov na Slovensku v kontexte novej spoločenskej a kultúrnopolitickej situácie po roku 1989. Monografiu uzatvára text o problémoch pri prekladoch a tlmočení z tzv. malých jazykov na Slovensku a  resumé v angličtine.

Patrik Oriešek