Vyhľadávanie
Nazanine Hozar: Aria
Preklad: Milan Kopecký
Bratislava: Lindeni, 2021
Hlavnou postavou debutu kanadskej spisovateľky Nazanine Hozar je Aria, dieťatko pohodené medzi odpadkami. Pred hladnými psami ju zachráni Behrúz, ktorý sa stane jej adoptívnym otcom a nazve ju podľa piesne: „Dám ti meno Aria na pamiatku všetkých bolestí sveta a všetkých jeho lások.“ (s. 26) Spoznávame Ariu a spoznávame svet Teheránu, v ktorom vyrastá. Predrevolučný Teherán je rozdelený Páhlavího ulicou na bohatú Severnú a Južnú – chudobnú a špinavú štvrť. Aria prechádza medzi štvrťami a stáva sa zrkadlom Teheránu.
Kniha je rozdelená na tri časti pomenované po Ariiných matkách: Zahra, jej prvá macocha, ju bije, núti pracovať, nedáva jej jesť a vyháňa ju na balkón, kde sa Aria rozpráva s kamarátom Kamránom. Bitka, hlad a zanedbávanie vyvrcholia nebezpečnou infekciou očí a hrozí, že Aria oslepne. Pred týmto osudom zachráni Ariu znova Behrúz, armádny šofér, ktorý ju nechá u jej druhej náhradnej matky, bohatej Ferešte. Privilegovaný život Arie, ktorá môže chodiť do školy, má jedinú podmienku, aby učila dcérky chudobnej židovky, pani Širáziovej, podľa ktorej je pomenovaná tretia časť knihy. Aria je uzlom príbehu; zbiehajú sa v nej rôznofarebné nitky, pohybuje sa po celom meste, prechádza štvrťami a náboženstvami, ale akoby nie z vlastnej vôle, Arii sa veci dejú.
Tak, ako je Teherán rozdrobený náboženskými, triednymi, etnickými aj rodovými predsudkami, aj dej románu pripomína kaleidoskop. Jednotlivé rôznofarebné kamienky Ariinho osudu si čitateľ musí poskladať sám. Príbeh sa premieňa, rozpadá, niektoré postavy sa stratia a znovu objavia v iných, šokujúcich súvislostiach. Zoroastriáni, moslimovia, kresťania, predajcovia sladkostí aj marxisti, Briti, Arménci, opustené siroty, bohaté vdovy aj láskaví muži, ktorí rozprávajú čarokrásne rozprávky a básne, všetkých zmietne Revolúcia. Besné krviprelievanie zmení Teherán, krajinu aj obyvateľov.
Román Nazanine Hozar je románom dospievania s prvkami historického románu. K slovenskému čitateľovi sa dostáva v preklade Milana Kopeckého. Kritici vyčítajú autorke mnoho historických, geografických a politických nepresností a medzier. Avšak pre informovaného a skúseného čitateľa sú prázdne a zamlčané miesta výzvou do kreatívneho procesu čítania. Medzery v deji zapĺňajú bohaté vizuálne prvky a senzuálne vykreslená dobová atmosféra. Ariin Teherán vonia ako grilovaná pečeň a ako zmrzlina a páchne výkalmi. Román vykresľuje dynamické a premenlivé mesto, ktoré nie je kulisou, ale postavou románu.
Kniha sa sústreďuje najmä na ženy, niektoré sú vrúcne a ústretové ako Majsí, iné chladné a zákerné ako Zahra či mlčanlivé ako Mitra. Ich príbehy nám postupne dokresľujú ich správanie, mnohé si však čitateľ musí dotvoriť sám. Zaujímavé a pre dej románu nesmierne dôležité sú mužské postavy. Avšak spoločnou vlastnosťou mužov je ich absencia. Strata, nedostatok a mlčanie sú ústredným motívom románu. Ferešte stratila dieťa pre nedostatok viery a Zahra nikdy nemá to, po čom túži, a preto kradne.
V pozadí všetkých príbehov sú rôzne náboženské rituály, ale aj mýty, ktoré tiež osudovo zasahujú do psychologického, politického života obyvateľov Teheránu. Podobne obyvatelia Teheránu veria, že Chomejní prinesie Iránu spravodlivosť: „Riešením je Chomejní. Riešením je islam.“ (s. 368) Namiesto riešení sa však krajina zmieta v chaose a násilí, ktoré premaľúva farebný Teherán na tri povolené farby.
Kaleidoskop postáv a príbehov sa mení, niektoré témy pretrvávajú. Je to najmä spomínaná téma straty a dlhu, ale aj tyrania lásky, násilie, chudoba a materstvo. Materský strach, úzkosť a láska Ariu spúta. Doteraz patrila iba Teheránu.
