Vyhľadávanie
Bratislava, Petrus 2010.
Ilustrácie Rudolf Krivoš
Za pseudonymom Lukáš Luk sa ukrýva prozaik známy z literárnych časopisov pre mladých autorov a internetového portálu Amnézia. Jeho knižný debut Príbehy Považského Sokolca postúpil do finále desať najlepších minuloročných prozaických kníh literárnej ceny Anasoft litera 2011.
Sedemnásť krátkych úsmevných próz zachytáva slovenskú dedinu Považský Sokolec v začiatkoch rodiacej sa demokracie. Zbierka je rámcovaná obrazom dravého vtáka zvestujúceho nepriaznivé udalosti. Príbehy na seba miestami nadväzujú, sú prepojené postavami, „figúrkami“ rázovitých dedinských obyvateľov, menších či väčších podivínov, ktorí sa vedia vynájsť za každých okolností. Cez podnikanie sa postupne zoznamujú s novými možnosťami a doteraz neznámymi „výdobytkami civilizácie“, čo neraz vyvoláva absurdné až groteskné situácie. Ich komickosť je zväčša založená na nezmyselnom konaní postáv (pašovanie mrazenej zeleniny pod baranicou; chov muflónov; zvážanie a predaj kamenia z Hradného vrchu).
Pod tlakom spoločenských zmien sa tradičné hodnoty menia na obraz mestskej modernej spoločnosti, ktorej sa Sokolčania túžia priblížiť, čo zároveň naznačuje začiatok masovej kultúry a postupne i stratu osobitosti a pôvodného charakteru obce. Napriek týmto snahám sa však jej obyvateľom nedarí prekryť svoju prirodzenosť poznačenú napríklad aj monotónnosťou práce v miestnej mraziarenskej firme: „Agnesa nasypala do miešacieho zariadenia hrášok a brokolicu. Dnes vyrábajú jarnú polievku. Už tri týždne vyrábajú jarnú polievku. (...) Agnesa nasypala do miešacieho zariadenia mrkvu, petržlen a zeler. Dnes vyrábajú koreňovú zmes. Už desať dní vyrábajú koreňovú zmes.“
Lukáš Luk s jemnou iróniou a svojráznym humorom karikuje celú škálu nelichotivých ľudských vlastností a chýb takých typických pre dedinu či malomesto (klebetnosť, závisť, predsudky, malomeštiacke zmýšľanie, zveličovanie,...): „Straty na životoch a škody na majetku boli podľa dôveryhodných sokolských zdrojov v prvý deň po udalosti hrôzostrašné. (...) V krátkom čase sa množstvo nebožtíkov postupne znižovalo a utrpené škody klesali, až sa situácia ustálila niekde blízko skutočnosti.“
Autor využíva hru s polysémiou a etymológiou mien, pričom poukazuje na akúsi zaslepenosť i ľahostajnosť obyvateľov dediny, ktorí si náhle uvedomujú, že meno by sa nemalo stať určujúcim kritériom na zastávanie konkrétnej funkcie – „Neutešenú situáciu našťastie už niekoľko generácií zachraňuje rodina Vladárovcov. (...) Veľa dorastajúcich sokolských detí prichádzajúcich do rozumu v určitom veku s údivom zistilo, že „Vladár“ nie je funkcia, ale priezvisko.“
Bizarne a zároveň paradoxne vyznievajú niektoré prvky fatality prestupujúce jednotlivé príbehy – zámena irackej emigrantky s herečkou mieriacou na filmový festival; objavenie vzácnych keltských kovových figúrok pod latrínou Čuridlovcov, ktorí sú pre nedostatok financií a zo strachu pred sociálnym úradom nútení svoj domov opustiť.
Menší „exkurz“ do histórie, ktorý zachytáva obchodníka z čias Rímskej ríše Octavia Lucia Tituria vymieňajúceho sklenené guľôčky a pomaranče za kožušiny keltského osadenstva z oblasti dnešného Považského Sokolca, reflektuje manipulovateľnosť a naivitu obyvateľov tohto územia, ktorá sa nemení ani postupom času – „Za jeden plný kupecký voz divotvorného slnečného ovocia pre náčelníka a jeho synov dostane dva plné vozy tých najkrajších kožušín, aké kedy Rím videl.“ V závere zbierky sa situácia opakuje, autor včleňuje do textu návratný motív v podobe Tituriovho potomka, talianskeho podnikateľa Claudia Tituria, budúceho investora priemyselnej výstavby na území Považského Sokolca. Podnikateľská horlivosť Sokolčanov a snaha o zviditeľnenie tohto genius loci, miesta s osobitou atmosférou, ako ho autor označuje, v konečnom dôsledku spôsobí v dedine pomyselný „koniec sveta“.
Knižný debut Lukáša Luka je hravý, nápaditý, obohatený jemným humorom so štipkou irónie. Autor prostredníctvom svojského vtipu dokáže citlivo zachytiť aj tie najnežiaducejšie ľudské nedokonalosti. Príbehy Považského Sokolca vás nielen zabavia, ale i podnietia zamyslieť sa nad existenciou ďalšieho genius loci. Čo ak na ňom práve v tejto chvíli stojíte...
