Vyhľadávanie
V uponáhľanom svete hrá aj v literatúre prím úspornosť. Práve touto cestou sa vydala aj autorka knihy Myšiakov les: Rok v prírode. Britská ilustrátorka a produktová dizajnérka Alice Melvin sa už dlhé roky venuje vizuálnemu umeniu a jej pracovným vyjadrením sú farby. Pri knihe Myšiakov les sa rozhodla obmedziť text na minimum. Ten zverila Williamovi Snowovi, pričom Melvin sa postarala o ilustrácie a celkovú kompozíciu knihy. Titul ponúka na dvanástich stranách príbeh malého lesného myšiaka cez jednotlivé mesiace v roku v ich poeticko-emocionálnom vyžarovaní s využitím dvoch až troch kratších viet. Na malom priestore sa tu pracuje s umeleckými jazykovými prostriedkami (metafory, personifikácie, epitetá). Text má podobu voľného verša, nenarúša poetické vyžarovanie obrázka, ktorý si žije svoj príbeh na pozadí: „Jún patrí sladkým jahodám. // Omámené včely spievajú pieseň o lete. // Občas ich preruší ospalá melódia // lenivého vánku. //“ (bez paginácie).
Úvodom zaujme vnútorný prebal knihy. Hneď po otvorení sa na dvojstrane rozprestrie koruna listnatého stromu s množstvom rôzneho vtáctva. Sivé holuby, tmavé drozdy či belasé sýkorky sa ukrývajú i oddychujú v bezpečnom prostredí stromu. Vykúkajú spoza listov, či len pokojne sedia na konári. Ďalšie sledujú oblohu alebo iných spevavcov vo výšinách. Je ich tam toľko, že vytvárajú jednu veľkú vtáčiu mozaiku uprostred zelenej listnatej rieky.
Za tým nasleduje ilustrovaná mapa lesa s jednotlivými zastaveniami: „chatka pĺšikov, vydrin hausbót, lišiakova maringotka, zvončeková lúka či bazová húština“. Sú to miesta a prostredia, kde sa myšiak zastaví a obdivuje krásu prírody, súhru vetra, snehu či slnečných lúčov potešujúcich obyvateľov lesa i rastlín, ktoré v ňom rastú. Jednotlivé nádherne a dopodrobna vykreslené lesné zátišia doplňujú na každej strane otváracie okienka alebo výrezy, odhaľujúce príbytky jednotlivých živočíchov a podčiarkujú atmosféru daného ročného obdobia.
Strany sú tlačené na klasickom tenkom matnom papieri, čo pri odporúčanom veku čitateľov (od troch rokov) nemusí byť výhodou. Detské ruky pri častom otváraní okienok krásu zahalenú za dverami maringotky či skleníka ľahko odtrhnú. V hrubšej verzii leporela, aké poznáme z iných detských knižiek, by však veľký formát knihy a lesklé strany poškodili atmosféru, ktorá z knihy vyžaruje.
Myšiakov les: Rok v prírode na predposledných dvoch stranách zhŕňa rok v prírode po jednotlivých mesiacoch. Ku každému je spísaná jeho charakteristická flóra a fauna. Všetko lemujú drobné obrázky rastlín a vtákov aj s ich menami a názvami, aby čitateľ mohol ľahšie identifikovať významné znaky jednotlivých mesiacov.
Záver knihy ukončujú obyvatelia tohto impozantného, farebného a dobrosrdečného lesa. Ich mená absentujú, zato však nechýba stručný opis ich charakterových vlastností či zvieracieho druhu ako takého. Kniha je teda nielen pastvou pre oči, ale aj akousi mini-encyklopédiou najznámejších štvornohých obyvateľov lesa: „Jazvece žijú v skupinách v podzemných brlohoch, o ktoré sa často delia s inými zvieratami. Majú silné predné laby, ktorými vyhrabávajú svoju obľúbené potravu - dážďovky.“ Opisy sú doplnené personifikovanými zvieratami, o ktorých je v knihe reč. Myšiakov les: Rok v prírode je tak bravúrnym stvárnením estetického cítenia autorky, ktorá zjavne strávila dlhé hodiny pozorovaním prírody a jedinečne vykresľuje a zachytáva dokonalú prírodnú atmosféru (horúce leto, februárová hmla, novembrové posedenie pri horúcom ohni či mokrý, no očarujúcimi bielymi kvetmi zakvitnutý apríl). Krátka textová časť a príbytky zvierat nenarúšajú jadro knihy, ktorá oslavuje zázraky prírody a jedinečnosť každého jedného okamihu, ktorý strávime na potulkách lesom.
Alice Melvin: Myšiakov les: Rok v prírode
Preklad: Lucia Hlubeňová
Stonožka, Bratislava 2024
