Recenzia
11.09.2013

Rád sa pýtam, aj počúvam – Anton Blaha

Zatiaľ čo Július Vanovič sa k aktuálnym spoločenským témam vyjadroval na stránkach periodík prostredníctvom komentárov a glos, Anton Blaha si zvolil žáner interview. Jeho základom je tvorivý proces, pri ktorom získavanie informácií vychádza z bezprostredného kontaktu so skutočnosťou a z cieľavedome položených otázok pri rešpektovaní základných psychologických a logických pravidiel. Tieto požiadavky kladú na pýtajúceho sa veľké nároky nielen pri samotnom rozhovore, ale najmä pri jeho príprave. Anton Blaha si bol toho vedomý, a preto jeho snaha predostrieť čitateľovi devätnásť rozhovorov v knihe Rád sa pýtam, aj počúvam (Šport Press) vyznela pozitívne. Samozrejme, zásluhu na dobrom výsledku má aj výber respondentov, ktorí pochádzajú z bohatého spektra politiky, kultúry, literatúry či výtvarného a hereckého umenia. Nielen pestrosť sociálneho statusu je zárukou úspechu, takisto názorová rozdielnosť opytovaných rozohráva škálu dramatickosti a zároveň zvedavosti čitateľa. Autor mal pri viacerých rozhovoroch výhodu, že spolubesedníci patrili k jeho známym, takže vedel použiť viacero otázok „na telo“. Vedel si však so cťou poradiť aj s „letmými známosťami.“ A tak sa k čitateľovi dostali fundované odpovede na otázky vyjadrujúce pohľady na súčasný život i na aktuálne problémy spoločnosti. V ďalšej rovine sa čitateľ z rozhovorov dozvedel o životnej ceste osobností, ich kariére, záľubách a sčasti aj čosi o ich súkromných životoch… Kvalitu autorových otázok veľmi presne vystihla v úvode knihy Mária Bátorová, keď konštatovala: „Otázky Antona Blahu nie sú bežné novinárske otázky, ktoré kladie novinár ad hoc, ale vytvárajú istú premyslenú štruktúru celku, ku ktorej smerujú potom vo finále všetky uvedené rozhovory.“ Anton Blaha v rozhovoroch „vyobracal“ troch slovenských prezidentov (M. Kováč, R. Schuster, I. Gašparovič), politika a právnika Milana Čiča, tajomníka Vladimíra Clementisa, dnes už nežijúceho Mateja Andráša, popredného archeológa Jozefa Vladára, vedca a invenčného človeka Otta Bergera, vodohospodára Ladislava Bindera, teoretika a propagátora športu Vladimíra Černušáka či prezidentku Ligy proti rakovine Evu Sirackú. Kultúru a umenie reprezentujú spisovatelia L. Ťažký, L. Ballek, J. Leikert, výtvarné umenie J. Jankovič a O. Zimka, herectvo M. Kráľovičová a hudobnú kultúru Eva Blahová, dcéra známeho operného speváka Janka Blahu. Z výberu osobností na rozhovor sa natíska otázka, čo je ich spoločným menovateľom. Spisovateľ Ľuboš Jurík to pri prezentácii knihy vyjadril jedným slovom: „Hodnoty.“ Prínos týchto osobností do spoločenského diania v súčasnosti je zjavný. Aj to je dôvod, prečo zachytiť ich svedectvo formou interview.