Rad (Petrus 2016) je prvý a zároveň najslávnejší román súčasného ruského prozaika Vladimira Sorokina (1955). Vyšiel na počiatku búrlivých zmien iniciovaných Gorbačovovou perestrojkou v samizdatovom časopise Sintaksis v Paríži v roku 1985. Túto socartovú prózu kritici často označujú aj ako román-hyperbolu. Celá Sorokinova tvorba je vlastne v istom zmysle literárnou hyperbolou a sondou do duše sovietskeho človeka. V tomto prípade sa autor sústredil na jeden z typických znakov sovietskeho spôsobu života – státie v rade (na čokoľvek). Rad mal svoje pravidlá a nepísané zákony. Pre tento živý organizmus, tvorený jednotlivcami, plynul čas akoby inak. Všetci v rade čakajú, ale na čo, ako dlho a dočkajú sa vôbec? To sa asi nikdy nedozvieme a vlastne to ani nie je podstatné. Absurdita radu a sovietskeho spôsobu života je tou skutočnou pointou.
Sorokin je už niekoľko rokov stabilnou súčasťou slovenského kultúrneho priestoru a postupne sa mu podarilo (v úzkej spolupráci s prekladateľom J. Štrasserom) vybudovať si pevnú čitateľskú základňu. Hoci Sorokinovi ako predstaviteľovi súčasnej ruskej literatúry dali priestor viaceré vydavateľstvá (Kalligram, Artforum), po slovensky prehovára exkluzívne iba ústami J. Štrassera, pre ktorého je Rad už šiestym publikovaným prekladom zo Sorokinovej tvorby a mnohé ocenenia potvrdzujú, že duo Sorokin – Štrasser bolo a je tým správnym krokom. V románe Rad sa prekladateľovi podarilo vystihnúť polyfóniu diela, dokonale naimitoval rozličné štýlové postupy sovietskej epochy a dokázal stmeliť jednotlivé jazykové vrstvy do jednoliateho celku. Slovenské vydanie je doplnené ilustráciami Marka Ormandíka a krátkym, no výstižným doslovom rusistu, prekladateľa a v neposlednom rade aj básnika V. Kupku.
Sorokin ponúka svojou tvorbou obraz Ruska (jeho minulosti aj súčasnosti) zabalený do netradičného obalu. Jeho diela si vyžadujú pozorného a rozhľadeného čitateľa bez predsudkov a niekedy aj so silným žalúdkom, pretože princíp „estetického šoku“ často pomáha autorovi v zobrazení jeho videnia Ruska. Rad je príkladom dokonalej dekonštrukcie románu ako žánru. Čitateľ sa stáva súčasťou radu aj jeho tichým pozorovateľom – všade naokolo to vrie: bzučia útržky dialógov, životov aj problémov. Polyfónia hlasov sprevádza márnosť čakania, ktoré si každý kráti po svojom a dúfa, že raz predsa len príde rad aj na neho. Posúva sa však vôbec?
