Vyhľadávanie
Zvonko Taneski: Slovensko-macedónske literárne a kultúrne vzťahy. Bratislava, JUGA – Ústav svetovej literatúry SAV 2009
Etablovanie staroslovienskeho jazyka na území Veľkej Moravy ako jedného zo štyroch liturgických jazykov a vytvorenie hlaholského písma by nebolo možné bez príchodu sv. Konštantína-Cyrila a Metoda, rodákov zo Solúna. Macedónske nárečie, ktorým v polovici 9. storočia hovorili Slovania obývajúci v súčasnosti grécke mesto Thesalonike, je nielen zázemím staroslovienskeho písomníctva, ale vytvára aj základy slovenskej a macedónskej kultúry. Monografia macedónskeho slovakistu Zvonka Taneského Slovensko-macedónske literárne a kultúrne vzťahy, pracovníka Ústavu pre výskum kultúrneho dedičstva Konštantína a Metoda FF UKF v Nitre, je vzhľadom k historickým väzbám medzi slovenskou a macedónskou kultúrou paradoxne prvou prácou, ktorá sa systematicky pokúša vyrozprávať literárnohistorický a kulturologický príbeh vzájomného kontaktu oboch kultúr.
Taneski v tisícročnom príbehu slovenskej a macedónskej kultúry vidí mnohé paralely. Stáročná nesamostatnosť, písomníctvo v nedomácich literárnych jazykoch, komplex malých národov uprostred globalizujúceho sa sveta, stigma malých kultúr, snaha emancipovať sa, zložité presadzovanie sa hodnotou svojich prác výnimočných autorských osobností v európskom literárnom kontexte – to sú len niektoré zo styčných bodov medzi slovenskou a macedónskou literatúrou a kultúrou.
Kniha Slovensko-macedónske literárne a kultúrne vzťahy nám ukazuje, že slovensko-macedónska kultúrna väzba nie je kollárovskou vzájomnosťou. Nespočíva vo vzájomnom kupovaní a čítaní kníh vydaných na Slovensku a v Macedónsku. Skôr naopak. Spočíva v latentnom povedomí o kultúrnom bratstve, ktoré sa vnímalo, ale neutužovalo. Pre macedónsku kultúrnu verejnosť bola slovenská literatúra českou, pre slovenskú verejnosť bolo Macedónsko niečím ťažko vnímateľným: bolo to spôsobené najmä politickými udalosťami na Balkáne, rolu hrala aj téza o macedónskom jazyku ako nárečí bulharčiny. Z tohto odcudzovania sa nám ukázali cestu dva momenty: starší - kodifikácia spisovného jazyka a novší - štátna samostatnosť.
Taneski upozorňuje, že kodifikácia macedónčiny (1944) podliehala rovnakým princípom ako Štúrova kodifikácia spisovnej slovenčiny (1843). Uzákonenie oboch jazykov otvorilo cestu slovenským a macedónskym spisovateľom vytvárať v nich lyriku, epiku a drámu. Súčasne otvorilo cestu aj prekladateľom z oboch krajín. Tí svojou prácou umožnili opätovné zblíženie sa slovenskej a macedónskej kultúry. Taneského kniha v tejto súvislosti prináša obsiahlu bibliografiu umeleckých a odborných textov slovenskej a macedónskej produkcie vytvorených za ostatné vyše polstoročie, ktoré majú čitatelia v jednotlivých štátoch možnosť poznať.
Ako znalec oboch jazykov sa Taneski venuje úrovni prekladov jednotlivých macedónskych literárnych textov do slovenčiny a naopak. Mnohé z nich fundovane interpretuje, prináša nám svoj čitateľský zážitok z ich recepcie. Oboznamuje nás aj s čitateľskou odozvou slovenských básní, poviedok, noviel a románov v Macedónsku, rovnako sa venuje recepcii macedónskych básnických, prozaických a dramatických diel u nás. Sám je prekladateľom mnohých z nich. Uvedomuje si preto, že preklad nie je len transferom slov, ale aj transferom kultúry.
Monografia Zvonka Taneského Slovensko-macedónske literárne a kultúrne vzťahy je základom výskumu slovensko-macedónskych literárnych a kultúrnych vzťahov. Obsahuje literárnohistorickú, teatrologickú, metodologickú a kulturologickú dimenziu. Svojou naratívnou štruktúrou predstavuje príbeh literatúr a kultúr národov, ktoré majú k sebe bližšie viac, než sa na prvý pohľad zdá.
Peter Mráz
