Stále ste najlepší

Lasica a Satinský neodmysliteľne patria k môjmu detstvu a dospievaniu. Je síce pravda, že koncom deväťdesiatych rokov, keď som začal viac vnímať okolitý svet a prenikal do tajov humoru, už boli známejšie skôr televízne relácie ako Telecvoking, O 3 štart či S.O.S., no Lasica so Satinským sa ešte stále objavovali ako humoristická dvojica vo svojej relácii Všetci sú za dverami. Neskôr som aj vďaka tomu začal vo veľkom počúvať nahrávky ich starších vystúpení a vždy čakal na ich reprízy v televízii. Plné vrecká peňazí som počul hádam dvadsaťkrát, Telefón som ešte donedávna vedel zopakovať presne slovo od slova. A pesničky vytvorené a odspievané spolu s Jarom Filipom, ktorý sa neskôr stal neoddeliteľným tretím členom tejto dvojice, počúvam s radosťou dodnes. Je to práve Jaro Filip, ktorý sa prihovára čitateľom na začiatku novej komiksovej knihy Deň radosti od vydavateľstva Monokel.

L + S + F

Kniha je pokračovaním Radostnej správy, ktorá mapovala zrod, začiatky a vrcholné tvorivé roky Lasicu a Satinského. Deň radosti v tom pokračuje a poukazuje na ťažkosti, ktoré v ich životoch nastali v priebehu normalizácie po roku 1968, opisuje neustále snahy o návrat na javisko, vstup do hudobnej sféry a s tým súvisiace zoznámenie sa a začiatok spolupráce s Jarom Filipom. Takisto aj obštrukcie komunistických pohlavárov, funkcie komunistickej strany v súvislosti s kultúrou v Československu, ale aj  priateľov, známych a spolupracovníkov, ktorí sa snažili známej dvojici pomôcť, a v neposlednom rade verejnosť a ich otvorenú podporu.

Dôvod a pozadie vzniku najznámejších diel, ako sú práve spomínané Plné vrecká peňazí, Španielska čižma, Ktosi je za dverami, albumu Bolo nás jedenásť či hry Náš priateľ René, to všetko ukazuje Deň radosti veľmi pútavým spôsobom. Komiksové médium umožnilo autorom jednoduchým spôsobom používať časové skoky, koláže a predstaviť veľké množstvo ľudí a situácií na malej ploche. Príbeh sa zároveň vždy pozastaví v dôležitých pracovných či medziľudských momentoch. Kniha sa nebojí ani náročných tém zo súkromia hercov. Mnoho priestoru je venovaného predovšetkým tragickému úmrtiu prvej Satinského manželky Oľgy a jeho následnému nadviazaniu vzťahu s druhou manželkou Vierou.  Autori vymedzili miesto aj Lasicovmu vzťahu s Magdou Vášáryovou a súkromnému životu Jara Filipa. Členovia tejto trojice sa pritom čitateľovi prihovárajú priamo zo stránok a prirodzene tak prepájajú jednotlivé obdobia svojich životov. Popri tom však komiks aj vizuálne komentuje život v dobovom Československu.

V čiernobielych paneloch

Kresba je čierno-biela, výrazne štylizovaná a čiastočne karikatúrna, zároveň však rozpoznateľná. Ďuro Balogh výborne pracuje s mimikou postáv a ich emóciami. Občas mu pomáhajú vhodne vložené momenty snov či predstáv. Emócie jednotlivých scén sa dajú bez väčších problémov prečítať len z vizuálnej roviny, takže viaceré okienka sa zaobídu úplne bez bublín. Na niektorých miestach je vhodný istý čitateľský prehľad, pretože hoci väčšina historických osobností tu predstavená je, pri niektorých musí postačiť iba ich tvár. Na druhej strane, napríklad takého Gotta pri podpisovaní Anticharty predstavovať zrejme ani netreba. S textom sa pracuje takisto mimoriadne nápadito a jeho umiestnenie v bublinách je využité na charakteristiku niektorých postáv, ktoré vidíme len v jednej situácii alebo na jednej stránke. Text orezaný okrajom bubliny tak jednoznačne ukazuje na nudný prejav, ktorý nikoho nezaujíma, drobný text v obrovskej bubline zase poukazuje na dlhý monológ. Bubliny zobrazujúce spev a komponovanie Jara Filipa zase nie sú uzavreté a používajú vlnité vzdušné čiary zobrazujúce akúsi notovú osnovu a predovšetkým ľahkosť, s akou tento hudobný génius komponoval hudbu. Kresba aj texty nádherne súznia a vytvárajú prekrásnu vizuálne-obsahovú kompozíciu.

Ešte furt tlieskajú...

Komiks sa končí Nežnou revolúciou, po ktorej autori postavám dokresľujú na ich vlastnú žiadosť mimoriadne veľkú večeru v luxusnom parížskom hoteli s výhľadom na Eiffelovku. Príbeh sa vracia späť k čitateľovi a k jeho vlastnému životu. V priamej paralele s obrazmi Nežnej revolúcie vracajú naši hlavní aktéri slovo a zodpovednosť nám. Čo je predovšetkým v súčasnej situácii až mrazivé. Slová pesničky Do batôžka lietajúce pomedzi hlavy protestujúcich na námestí sú nádherným, ale i smutným vyvrcholením nielen tejto životnej etapy Lasicu, Satinského a Filipa, ale aj našej vlastnej histórie.

Deň radosti je výborným dielom, ktorému by som možno mohol vyčítať len prílišné zameranie na Satinského a za mňa nie úplne dostatočné na Lasicu a Filipa. O tom sa najviac dozvieme na začiatku, kde sa popisuje hlavne jeho mladosť. Napriek tomu ide o knihu, ktorá by nemala chýbať v žiadnej slovenskej domácnosti. A ani knižnici.

Zdroj: Monokel