Pod pseudonymom Hana Naglik vydáva slovenský spisovateľ, dramatik, scenárista a. i., Silvester Lavrík svoju v poradí štvrtú knihu, ktorú možno zaradiť do kategórie pre deti a mládež. Aj keď pre deti určená nie je. A určite je určená aj dospelým. Takže radšej nekategorizujme. Pod vlastným menom vydal Silvester Lavrík knihy pre dospelých, ako napríklad Zlodeji (2005), Perokresba (2006), Nedeľné šachy s Tisom (2016), a. i. Pod pseudonymom Hana Naglik to boli úspešné tituly Ester a Albatros (2004), Ježko a iné prskavky (2011), či Ester a Turáci (2012), za ktorú získal Cenu ministra kultúry za ilustrácie a titul Najkrajšia kniha roka.
V knihe Dómkostol a jeho tajné dejiny stavil autor na spoľahlivý a v literatúre i filme už mnohokrát osvedčený motív hlavného hrdinu – nadpriemerne inteligentného introverta, ktorého jeho okolie považuje za čudáka. Vnútorný život jedenásťročného piataka mu poskytol materiálu viac než dosť. Mikuláš, ako sa tento výnimočný chlapec volá, má totiž komplikácie všade okolo seba. V škole ho pre jeho inakosť s obľubou šikanujú spolužiaci a jeho prospech balansuje na ostrí noža. Doma mu píli nervy mladšia sestra. Oporu nenachádza ani u svojej zúfalej matky, ktorá do jeho sveta nedokáže preniknúť a navyše čaká dvojčatá, takže má čo robiť s vlastnou psychickou i fyzickou rovnováhou, ani u večne odcestovaného a pracovne vyťaženého otca. Akoby to nestačilo, pomocnú ruku v ťažkých chvíľach mu nepodá ani jeho menovec sv. Mikuláš a dokonca ani všemocný a vševedúci Ježiško. Najväčšou komplikáciou si je však on sám. Jeho osamotené vnútro bojuje so strachom.
Pomocou tohto motívu autor spája svet profánny so sakrálnym. Využíva genius loci Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Dóm, ako majestátny symbol cirkvi a viery, je dokonalým javiskom odvekého súboja dobra a zla, svetla a temnoty. Okrem početných ikon a sôch svätých či skvostných a farebných vitráží, ktoré doň vpúšťajú svetlo a symbolizujú dobro, je tu i mnoho tienistých zákutí, či strašidelných chrličov, ktoré zobrazujú démonov a zlo. Jin a jang tvoria jeden celok. Dobro neexistuje bez zla. Bez tmy nie je svetlo. Človek je väčšinou príliš malý na to, aby sa v tom všetkom vyznal. O to viac, keď ide o mladého miništranta dúfajúceho v pevné životné istoty.
Autor túto dualitu prenáša aj do ilustrácií, ktoré dokresľujú jednotlivé kapitoly. Kombinovanými technikami sa pohráva so svetlom a farbami, zámerne evokujúc techniku obrazcov vitrážnych okien v kostoloch. Pestrú maľbu, ktorá vďaka kolážnym technikám pôsobí plasticky, autor stavia do kontrastu s dvojrozmernou perokresbou. Aplikuje ju najmä pri figurálnych motívoch. Zobrazené postavy sú desivé. Na rozdiel od farebného pozadia sú biele či popolavé. Plné strachu a samé vyvolávajú strach. Na tematickej i obrazovej úrovni tak autor symbolicky zobrazuje boj malého človeka so strachom a temnotou, ktoré sú prítomné aj uprostred tých najsvätejších veľkých entít.
Tieto hlboké témy autor podáva nadľahčene a s inteligentným humorom. Slová a vety hravo štylizuje do nesileného prúdu myšlienok, ktoré čitateľ s radosťou hltá. Názvy kapitol vtipne popisujú ich obsah celými vetami. Kapitoly autor miestami uzatvára svojskými rozprávkami, v ktorých naplno púšťa uzdu fantázii. Jeho hravé poetické majstrovstvo vygraduje v záverečnej rozprávke o Ukramufrákovi. Kniha je výbornou voľbou pre každého inteligentného človeka – či už je mladý či starý, Bratislavčan či Košičan, kresťan či ateista, fanúšik slovenských popových spevákov či jazzu…
Katarína Zechelová
