Studená vojna - John Lewis Gaddis

John Lewis Gaddis: Studená vojna

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006

Preklad Igor Kšiňan

 

     Jeden z najuznávanejších amerických odborníkov na dejiny studenej vojny nám ponúka podrobné zmapovanie tohto fenoménu, ktorý určoval osudy planéty niekoľko desaťročí. Robí tak spôsobom, ktorému nemožno uprieť vysokú čitateľskú príťažlivosť: pútavý obsah, brilantný štýl, solídny historický záber. Gaddis nám rozpráva príbeh od čias, keď sa vojnoví spojenci stali nepriateľmi na život a na smrť, keď si rozdelili sféry vplyvu a brutálne v nich potláčali všetky náznaky o odpor až po éru Jána Pavla II., Ronalda Reagana a Michaila Gorbačova. Práve toto subjektívne rozprávanie je však nielen najväčším ťahákom, ale aj najväčšou slabinou predloženého diela.

     Už jedna z najrešpektovanejších postáv svetovej diplomacie Henry Kissinger pri americkom vydaní knihy poznamenal, že nesúhlasí s viacerými Gaddisovými vývodmi. Po prečítaní publikácie sa mu ani veľmi nečudujem. Gaddis píše túto knihu ako víťaz a dopúšťa sa nielen mytologizácie dejín, ale aj mnohých nepresností a omylov. Udalosti až príliš často hodnotí nie ako historik, ale skôr ako konzervatívny politický publicista, ktorý zjednodušuje veci, necháva sa strhnúť charizmou aktérov jednotlivých udalostí a podľa osobných sympatií zväčšuje alebo bagatelizuje ich význam. Gaddis má vážne nedostatky vo východoeurópskych reáliách, evidentne sa nevyzná v čínskych dejinách, skresľuje a ideologizuje pozadie kubánskej revolúcie. Táto kniha má skôr povrchnú publicistickú ako solídnu vedeckú úroveň. Mohla by vzniknúť pokojne aj v osemdesiatych rokoch ako nástroj oficiálnej západnej propagandy. Gaddis nezabúda podrobne líčiť brutalitu Sovietov v Maďarsku, Československu či Afganistane, ale nie je schopný povedať takmer nič o americkej invázii do Vietnamu, Kambodže či Grenady. Tento autor nám podáva príliš skreslené dejiny a vystavuje sa podozreniu zo zaujatosti. Jeho historické podanie nie je takmer v ničom objavné, občas pripomína čítanie dobovej tlače a možno ho označiť skôr za súhrn známych poznatkov.

     Z tohto dôvodu je zrejmé, koho kniha uspokojí. Čitateľ v nej nájde nemálo faktov a ešte viac pikantných podrobností, ale sedemnásť rokov po páde Berlínskeho múru by sme si predsa len zaslúžili náročnejšiu analýzu. Myslím si, že z hľadiska odbornosti je to dosť chabé dielko... ale číta sa dobre.

Eduard Chmelár