Recenzia
Ľubica Psotová
17.08.2015

Šváby - Jo Nesbø

Preklad Jozef Zelizňák
Ikar 2015

Kriminálny román Šváby je z chronologického hľadiska celej série druhým prípadom s  inšpektorom Harrym Holeom. Jo Nesbø v ňom prenesie čitateľa do prostredia exotického Thajska a túto krajinu ilustruje so všetkými jej jedinečnosťami. Zachytáva typické prvky thajského životného štýlu a prostredníctvom rôznych detailov približuje svet, ktorý je cudzincovi viac či menej vzdialený. Autor má však aj pri svojej výraznej snahe priblížiť cudzokrajnú atmosféru v  prvom rade stále na zreteli podanie detektívneho príbehu. Harry Hole rieši prípad zavraždeného nórskeho veľvyslanca. Bojuje s mnohými prekážkami, odhodlane prekonáva osobné i  profesionálne zábrany, ktoré mu komplikujú rýchle odhalenie skutočnej pravdy. Typická snaha postavy o spravodlivosť a  jej nezlomná túžba nájsť riešenie sú prítomné v celom texte, formujú podobu deja, komponujú záver. V  diele je zachytených menej hrdinových myšlienok – najmä v porovnaní s neskoršími knihami série. Autor naznačuje Harryho úvahy, ponúka indície jeho myšlienkových pochodov, dedukcie, no až vo finále deja prichádza k odkrytiu celej línie jeho uvažovania a  práve v  ňom sa rodí čitateľmi obľúbený i očakávaný „nesbøovský“ zvrat.

Kniha Šváby je plná akcie. Je reťazou krátkych, dynamických epizód z priebehu komplikovaného vyšetrovania, vystupujú v nej rôznorodé postavy s rôznymi potrebami a starosťami. Všetky uplatnené prvky však autor usporadúva systematicky, v kompozične dôkladne premyslenom poradí. Dej románu má mimoriadne rýchly spád. Plynulý priebeh udalostí buduje energicky rastúce napätie a  vyžaduje si neustálu pozornosť čitateľa. Pritom pozvoľné odbočenia od centrálneho vývoja deja, ktorým autor stanovuje tiež presne vymedzené miesta, prinášajú náznak očakávanej thajskej relaxácie, uvoľnenia.

Šváby sú pútavou cestou do sveta dynamickej exotiky, k problémom, ktoré sú väčšine čitateľov vzdialené. Nesbø ich však na moment, vo fabule svojho románu, premieta do podoby reálnych, každodenných úloh. Symbol švábov má totiž v texte širšie uplatnenie. Nemusí predstavovať iba zločincov, novinárov či iný jav z deja diela, ale akúkoľvek ťažko riešiteľnú a prehliadanú otázku, ktorá z  času na čas vychádza na povrch: „Každý šváb, ktorého človek zbadá, znamená desať ďalších, čo sa stihli skryť.“ V  istých rovinách tak možno opäť vo výborne napísanom kriminálnom príbehu nachádzať aj viaceré hlbšie autorove filozofické odkazy.