Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2011
Dvanásť krátkych príbehov autora, ktorý má na svojom konte dva romány, novely, dve divadelné hry. Pravdupovediac, riadna odvaha pustiť sa na dnešný knižný trh so zbierkou poviedok.
Chlapec kradne z komory kockový cukor, čaká na Winnetoua, no prichádzajú tanky s hviezdami. Momentka z detstva v kontakte s realitou politiky a histórie. Rozprávka sa končí (Posledné prázdniny náčelníka Komančov). Muž objaví schopnosť lietať bez krídel, no šťastie máva iné konce (Vlastnosti letu). Mačka má sedem životov, kôň tri, no aj to môže byť primnoho. Gazda prehráva koňa i nádej, vojak sa nevyhne granátom, Róm, ktorý zrádzal, skončí zašitý v konskom bruchu a ženy, ktoré sa nechcú vydať, nemajú rady špagety (Stredne unavený kôň). Inžinier predvída budúcnosť, čoraz viac sa bojí lietadiel, výťahov, neekologických potravín (Treba na chvíľu odísť). Neistota privoláva hyperabsurditu. Dve poviedky sú založené na prelínaní sna s realitou, ďalšia (CCC – Cephalus computer corporation, Ltd.) sa venuje nebezpečenstvu virtuálnej reality. Fantastické ozvláštnenie poskytuje Weissovi prostriedok na hlbší prienik do vzťahov postáv. Autor sa zameriava predovšetkým na fenomén míňania sa (Let motýľa, Hnojivo tohto sveta). V živote sú neraz určujúcejšie osudové minutia ako osudové stretnutia. Manželia, skladník a inžinier, muž a vodná víla, žena a milenec na školení sa stretávajú (definitívne) iba v rámci ilúzie. V realite Weissových textov ostáva každý sám z vlastnej viny. Sklamanie sa stáva osudom. Len deti ešte dúfajú, že keď sa naučia čítať a písať, rozlúštia aj tajomné kliky háky na tankoch (s. 175).
V poviedkach prevláda smútok, melanchólia, tragickosť. Východiskom vzťahov je krehkosť zlyhania kontaktov. Citlivo navodený dojem nádeje, keď hrdina stále dúfa (Pre lásku), strieda prekvapivá pointa (Vlastnosti sna). Korenie dodáva zmysel pre detail (fľaše piva a topánky mŕtveho v poviedke Deň ako stvorený na lásku). Vo viacerých textoch hrá dôležitú, ba priam rozhodujúcu úlohu sociálne zázemie postáv (Hnojivo tohto sveta), ktoré predurčuje osudy. Podstata aj v tomto prípade spočíva vo všeobecne ľudskom hľadaní, blúdení, nenachádzaní. Boháč je nešťastný zdanlivo inak, predsa rovnako ako chudák.
Napriek závažnosti a hĺbke tém si prózy Pavla Weissa zachovávajú komunikatívnosť. Bez experimentov. Zdanlivo jednoducho a presne. Príbehy jeho poviedok sú vyrozprávané nevtieravo, takže kĺžeme riadkami. Stojí za to na chvíľu sa pozastaviť, azda sa aj vrátiť. Mimochodom, o čo ľahšie sa texty čítajú, o to ťažšie sa o nich píše. Vytvorené obratne, s prehľadom, nepotrebujú vysvetlenie, vystačia si samy.