Vyhľadávanie
Gabriele Fahrová-Beckerová a kol.
Umĕní východní Asie
Vydavateľstvo Slovart 2009
Preklad Vladimír Čadský
Najhodnotnejšie knihy o umení sú tie, kde je bohatstvo farebného materiálu prepojené s pútavo napísaným textom z rúk odborníkov – bonusom je prvotriedna kvalita väzby a tlače. To všetko platí o tejto knihe na sto percent. A k tomu ešte treba pridať vynikajúci preklad z nemeckého originálu Ostasiatische Kunst do češtiny. (Ako sinologička podotýkam, že prepisy početných čínskych názvov a vlastných mien do tzv. „česko-slovenskej“ transkripcie, sú bezchybné.) V závere knihy nájdeme nielen precízne spracovaný glosár odborných termínov a bohatý poznámkový aparát, ale dokonca aj prepisy jednotlivých čínskych mien a názvov do čínskych znakov.
Ďalekovýchodná Ázia – z kultúrneho hľadiska veľmi unikátna časť sveta – bola po tisícročia veľmi silne ovplyvnená buddhistickým náboženstvom a filozofiou konfucianizmu. Napriek mnohorakosti kultúr, ktoré do toho regiónu patria, z hľadiska kultúrneho významu prvé miesto nesporne patrí Číne. Nielen vzhľadom na jej ľudnatosť a päťtisícročný nepretržitý kultúrny vývin. Ale predovšetkým vzhľadom na spoločensko-politický i kultúrny vplyv, ktorý v danej oblasti sveta po stáročia mala. Toto mali určite na zreteli aj zostavovatelia knihy, keď čínskemu umeniu a kultúre zasvätili temer 300 strán (z celkového počtu 750).
Kniha je koncipovaná špecificky. Štyri krajiny – Čína, Indonézia, Japonsko, Kórea – a ich kultúry majú v knihe väčší priestor. Krajiny o niečo menšieho kultúrneho významu – Thajsko, Laos, Barma, Vietnam – nájdeme v rámci jedného rozsiahleho tematického celku „Pevninská Juhovýchodní Ázie“. Autorom každej kapitoly je jeden odborník, orientalista-umenovedec. Pri každej krajine je dôraz na tom najpozoruhodnejšom, čo svätovému kultúrnemu dedičstvu zanechala. V prípade Číny tu nájdeme nielen chrámy, bronzy, porcelán, sochy, maľby na hodvábe, ale napr. aj samostatné kapitoly venované Kaligrafii, či Nefritu a jadeitu. Pri Japonsku nemôže chýbať kapitola zasvätená Záhradám, Keramike, či Predmetom čajového obradu. V Indonézii je zas osobitná pozornosť venovaná architektúre a tancu. V Thajsku, Laose unikátnym chrámovým komplexom, atď. Samostatná kapitola predstavuje textilné umenie juhovýchodnej Ázie.
Kultúra, umenie ďalekého východu, je nepochybne vzrušujúcou exotikou par excellance a faktom je, že najmä maľba, sochárstvo, záhradná architektúra, či poézia trvalo ovplyvňuje a preniká aj do našej západnej kultúry, najmä od konca 19. storočia. Zároveň treba povedať, že nejeden umelec, či literát siaha po inšpirácii z tohto dôležitého, nevyčerpateľného prameňa aj dnes. Aj táto publikácia s efektným obrovským zlatým znakom „tung“ (východ) na jasnočervenej obálke je nesmierne cennou príručkou pre takúto expedíciu ducha.
Elena Hidvéghyová-Yung
