Vyhľadávanie
Franzen pomaly pripravuje priestor pre vzostup a nevyhnutný pád postáv, pre doznievanie tém a pre traumy – autonehoda, znásilnenie, pokus o samovraždu, nevera, drogy –, ktoré prichádzajú len pomaly, akoby sa postupne, spoza záclon, nazeralo do okien Hildebrandtovcov.
Dej románu sa odohráva na predmestí Chicaga. V jeho centre sú Hildebrandtovci, zdanlivo súdržná a zdanlivo obyčajná rodina. New Prospect, Illinois, 1971, čas vojny vo Vietname, čas sexu, drog a hudby, a v prvej reformovanej cirkvi túžia po stabilite a pravde. To môže byť Boh alebo rodina alebo nový mýtus hľadania šťastia. New Prospect je v pohybe a Jonathan Franzen spoľahlivo zaznamenáva jednotlivé perspektívy. Román Križovatky je Franzenovým šiestym románom a prvým v novej trilógii.
Škoda, že nie každý slovenský čitateľ má možnosť prečítať si román v anglickom origináli, lebo slovenský preklad je trochu kostrbatý, miestami doslovný („Šťastný návrat domov“, s. 237), neidiomatický, s ťažkopádnou, neslovenskou syntaxou („Ako posledného stopol v sobotu skoro ráno pred Veľkou nocou na trase medzi Bloomingtonom a Aurorou dvakrát rozvedeného predajcu hnojiva menom Morton, ktorý šoféroval úhľadný Buick Riviera a chcel sa rozprávať o Bohu.“ s. 552)
Franzen v románe vrství pochybnosti o sebe a napätia, s ktorými sa čitateľ ľahko stotožní. Zoznámenie sa s New Prospectom je vlastne návratom domov. Za vrchstolom sedí Russ, pastor prvej reformovanej cirkvi, plný pochybností o Bohu, o sebe aj manželstve. Russ bol kedysi charizmatickou oporou svojej komunity. Teraz žiarli a cíti, že nestačí populárnemu Rickovi Ambrosovi, ktorý vedie Križovatky, skupinu mladých v cirkvi. Russ sa zmieta medzi pocitmi menejcennosti a ľútostivosti, je zahľadený do seba, nevníma problémy svojich detí, manželky, kongregácie. Štruktúra románu kopíruje liturgický rok od Adventu cez Veľkú noc počas niekoľkých rokov.
V románe nie sú okrajové postavy, je to dráma osobností. Z Russa sa pozornosť presúva na jeho deti. Clem, najstarší syn, oznámi rodičom, že odchádza zo školy a chce ísť bojovať do Vietnamu. Becka je odhodlaná tvoriť si vlastnú (náboženskú) identitu a vlastnú rodinu. Pätnásťročný Perry je na okraji katastrofy – má problémy s drogami, alkoholom a výnimočnou inteligenciou. Len najmladší Judson, ktorý zbožňuje staršieho brata Perryho, akoby ešte na všetky tieto zmeny v rodine nedorástol. Russ vidí svoju ženu a prvú lásku Marion ako vernú a poslušnú, hoci ona sama je plná hnevu, nespokojnosti a smútku. Marion skrýva traumatickú minulosť a pokus o samovraždu.
Prichádzajú Vianoce.
Russ sa kedysi snažil byť pokrokovým priateľom Navahov, mostom spájajúcim rozdelených. Mladí v skupine Križovatky ho vidia inak: „Ani mladí Navahovia vás nemajú radi,“ povedala. „Majú plné zuby toho kázania. Netúžia po tom, aby im nejaký blahosklonný beloch rozprával, čo od nich ten jeho biely Boh očakáva.“ (s. 123) Román zachytáva pomyselnú križovatku, kde sa individuálne príbehy členov rodiny pretínajú, a každý pokračuje oddelene, v utajení, v trpkosti. Franzen dokáže brilantne formulovať lži, ktoré si ľudia navrávajú, príbehy, ktoré si namýšľajú, a elegantne dopĺňa ospravedlnenia a naivnosť svojich postáv dôkazmi o opaku: „Zakaždým očakával taký výbuch, ku ktorému podľa jeho vedomostí dochádzalo v iných manželstvách, ale jej hnev zakaždým vybledol do jemne formulovaných výčitiek, prinajhoršom trucovania, ktoré ju držalo deň alebo dva, ale potom prešlo, až kým Russ konečne nepochopil, že patria medzi tie páry, ktoré sa nehádajú. Pamätal si, aký na to bol hrdý. Teraz mu to pripadalo ako ďalší príklad toho, že manželka je preňho mŕtva.“ (s. 358)
Je to zručnosť, ktorá je rovnako účinná, keď sa hrá na smiech (Beckyina stredoškolská esej s jej škrtaním a opravami), na hrôzu (Marionina spomienka na jej nervové zrútenie) alebo na hnev (Clemovo rozhodnutie vstúpiť do armády). Hildebrandtovci sú stratení a osamelí, hľadajú si vlastnú cestu. Franzena fascinuje život domácnosti, má cit pre dialóg a chápe, že komédia a tragédia sú dvomi stranami jednej mince. Križovatky čitateľa zaujmú každodennými milosrdnými lžami, spoločenskými výhovorkami, prešľapmi, ale najmä psychologicky presvedčivými postavami.
Franzenov intenzívne pútavý román je zábavný, trýznivý a miestami nečakane povznášajúci. Uvedomujeme si, že Russ a Marion opustili svoje manželstvo alebo manželstvo opustilo ich, rovnako ako ich deti. On sa dychtivo zaujíma o mladú štíhlu vdovu, Marion túži schudnúť a po tridsiatich rokoch obnoviť vzťah s Bradleym. Obaja túžia po zmene, sú však na ňu stavaní? Sú to opatrní ľudia z amerického stredozápadu a aj keby stredozápad opustili, stredozápad neopustí ich, ani vo veku Vodnára. Uvidíme, či nás celá trilógia prevedie k osemdesiatym rokom, cez Watergate a krízy až k Ronaldovi Reaganovi.
Franzen pripravil pôdu a prvá časť zamýšľanej trilógie je čitateľsky veľmi príťažlivá – obrovská domáca dráma, ktorá sa otvára do politiky: napätia medzi konzervativizmom a radikalizmom, kresťanstvom a sociálnym aktivizmom. Potácajúci sa Russ nedokáže zachrániť posvätnú krajinu Navahov pred výstavbou. Marion nedokáže ochrániť Perryho pred drogami ani Clema pred odvodom.
A Hildebrandtovci znovu prichádzajú na križovatky, znova hľadajú nový smer, nové rodiny, ale aj návraty, napríklad do kostola prvej reformovanej. „Je Palmová nedeľa. Možno by bolo pekné, keby sme boli niekde, kde to poznáme.“ (s. 529)
Jonathan Franzen: Križovatky
Preklad: Samo Marec
Bratislava: N Press, 2022
