Vyhľadávanie
Bratislava, Evitapress 2010
Petra Nagyová -Džerengová patrí spolu s Táňou Keleovou-Vasilkovou a Katarínou Gillerovou k najpredávanejším autorkám tzv. ženských románov. Po téme nevery a materstva tínedžerky v debute Chcem len tvoje dobro (2005) sa v ďalších dvoch knihách Pozri sa na seba a Za to mi zaplatíš (2006) zaoberala najmä domácim fyzickým a psychickým násilím. Okolo ekonomickej kriminality a alkoholizmu sa točil dej titulu Nepýtaj sa, kde som (2007).
Po materskej prestávke autorka prekvapila knihou výrazne odlišnou od predošlých. Svoje čitateľky zavedie na východné Slovensko v roku 1968, aby dala priestor vysokoškoláčke Maríne vyrozprávať malé dejiny jednej rodiny, ktoré výrazne poznačili dejiny veľké. Marína rovnako ako jej len o málo staršia sestra netušia, kto je ich otcom a okrem mamy nemajú nijakú rodinu. Vedia, že majú starú mamu, ale mama s ňou prerušila kontakt. Pohreb starej mamy, na ktorý sa Marína bez súhlasu mamy vyberie, je kľúčom k odhaleniu maminho tajomstva. Otehotnela so židovským chlapcom, ktorého spolu s jeho matkou rodina ukrývala počas vojny. Byť slobodnou matkou v malej silne katolíckej dedinke je veľká hanba. Dvojnásobná slobodná matka je však niečo, čo by rodinu úplne znemožnilo. Preto tehotná mladá žena uteká s dieťaťom do anonymity veľkého mesta. Autorka sa pokúsila zachytiť atmosféru dediny v čase vojny, keď sa ženy museli o všetko postarať bez chlapov, ale zamerala sa predovšetkým na atmosféru študentského internátu v čase Pražskej jari. Tá bola kulisou na rozvíjanie vzťahu sestier a Maríninej opatrnej lásky k Michalovi. Sestry sú veľmi rozdielne, navonok ľahkovážna Helena sa poživačne vrhá do života, avšak hlboko vnútri túži po skutočnej láske. Zodpovedná utiahnutá Marína preberá na seba do istej miery aj povinnosti mamy, ktorá drhne železničné vagóny, aby uživila rodinu, a zápasí so záchvatmi migrény, ktoré sa stávajú aj únikom od reality.
Petra Nagyová-Džerengová neukrátila svoje čitateľky o dramatické peripetie ľúbostných vzťahov. Nájdu tu lásku, sklamanie, zradu, osamelosť aj nečakanú smrť spolu s komplikovanými sesterskými vzťahmi a nemenej zložitým materstvom, či už biologickým alebo náhradným.
Pokus zasadiť ženské osudy štyroch generácií do časovej osi 1945-1968-1989 je sympatický. Vidno, že autorka zbierala materiál, autenticky napríklad zachytila atmosféru začiatku akademického roka 1968/69 po emigračnej vlne s preriedenými radmi vysokoškolákov. Z témy a dobre vymyslenej koncepcie mohla však vyťažiť viac, najmä pokiaľ ide o postavu matky a starej matky. Určite časť svojich čitateliek najnovšou knihou prekvapila, ale domnievam sa, že nesklamala.
Margita Bíziková
