Vyhľadávanie
Próza S eleganciou ježka francúzskej spisovateľky Muriel Barbery sa krátko po vydaní stala bestsellerom. Jej hlavnou protagonistkou je domovníčka Renée, navonok nenápadná osôbka s ,,obyčajným“ životom, no neobyčajným myslením. Pred ostatnými obyvateľmi bytového domu vytrvale skrýva svoju pravú podstatu. Ďalšou hrdinkou románu je Paloma, 12-ročné dievča pochádzajúce z bohatej parížskej rodiny. S Renée sú si síce vekovo vzdialené, spája ich však túžba porozumieť svetu.
Príbeh je rámcovaný ja-rozprávaním, pričom obsahuje dve dejové línie – prvú tvorí ústredný príbeh Renée, druhú ,,píše“ Paloma. Jej časť nesie prvky vnútorného monológu, pričom ju autorka koncipuje ako denník s názvom Zápisky o pohybe sveta. Ide o filozofické úvahy prítomné aj na ďalších miestach diela, so známkami odbornosti a akademickosti. Tento aspekt môže vychádzať aj zo spisovateľkinej profesie, keďže je učiteľkou filozofie. Pohľad do vnútorného myslenia protagonistiek pôsobí voči zvyšku prózy kontrastne.
Obálka knihy, na ktorej sa vyníma symbol Paríža – Eiffelova veža –, a anotácia totiž lákajú čitateľa na ,,iba“ vtipný román, a to ho môže, najmä v úvode, trochu zmiasť. Dielo je oveľa prepracovanejšie a obsahuje početné japonské reálie, podobne ako ďalšia kniha autorky Jediná ruža (Lindeni, 2021). Hrdinka, či skôr antihrdinka Renée, nemusí byť na prvý pohľad sympatická, dokonca jej pohľad na svet môže zatieňovať pesimizmus či stratená nádej v ľudstvo. Svojím rozprávaním však, naopak, vykresľuje groteskné situácie obyvateľov domu s nadhľadom a vtipom. Irónia či sarkazmus, ktorý používa, je v tomto ponímaní jazykom, čo pichá. Renée, dokonale poznajúca správanie druhých, pri svojej obrane tieto ,,pichliače“ vytiahne. Dokáže prelomiť vlastnú ochrannú bariéru a dovolí ľuďom nahliadnuť do svojho vnútra?
Barbery vie narábať s príbehom a ovláda umenie úsporným jazykom povedať mnoho. Jej majstrovstvo spočíva aj v dômyselnom prelínaní dejových línií. Myslenie jednej postavy pokračuje v monológu či dialógu druhej a naopak. Dokonca používa telepatický jav – čítanie myšlienok medzi postavami ako symbol vzájomného porozumenia. Miesto v knihe prenecháva aj intertextuálnym odkazom, napríklad pri kocúrovi Levovi, ktorý nesie meno po ruskom spisovateľovi Tolstom.
Hlavný motív diela spočíva v budovaní mostov medzi ľuďmi napohľad nenápadnými činmi či malými detailmi. Neustály konflikt medzi vonkajším a vnútorným svetom v knihe vytvára priestor pre drámu a napätie. Próza stavia do popredia hodnoty, akými je morálka, rodina a vzťahy. Na ich pozadí detailne rozoberá témy priateľstva, múdrosti aj kultúry. V tomto prípade je nutné spomenúť analógiu medzi motívom machu na chrámovej hore a situáciou, ktorú Renée daný obraz pripomenie. Okrem symbolu machu a ježka v knihe vystupujú aj kamélie, ktorým autorka prisudzuje dôležitý význam.
Jazyk diela je kultivovaný, vyspelý a inteligentný, no zároveň ,,poľudštený“. Filozofické úvahy nepôsobia ako vytrhnuté z kontextu, ale nadobúdajú ľudský charakter a odrážajú prežívanie postáv. Autorka sa vyhýba patetickosti a umelo vytvorenej emocionálnosti. Spája osoby, veci a javy z opačnej strany spektra, aby priniesla ucelený pohľad na rozličné aspekty života, pre ktoré je pohyb nevyhnutnou súčasťou. ,,Svet vonku lomozí alebo zaspáva, vojny zúria, ľudia žijú a zomierajú, národy zanikajú a iné vznikajú a aj tie čoskoro pohltia iné a v tomto kriku a zhone, v týchto erupciách a vlnobitiach pohybujúceho sa, vznecujúceho sa, boriaceho sa a znovu sa rodiaceho sveta pulzuje ľudský život.“ (s. 94)
Čo sa týka prekladu prózy, je plynulý, text ,,odsýpa“ tak, ako má a nevyrušujú v ňom gramatické ani štylistické chyby. Prekladateľke sa v knihe podarilo zachovať všetky významové nuansy, ktoré do nej Barbery zakomponovala. Napriek miestami ťažkému jazyku a nepredvídateľnému koncu vyznieva próza príjemne a sviežo.
