Vyhľadávanie
Píše sa rok 1866, Slovensko sa volá Horné Uhorsko a je súčasťou (ako aj celé Uhorské kráľovstvo) Rakúskeho cisárstva, na ktorého čele stojí cisár František Jozef I. Slováci ako národ prakticky neexistujú, hoci už vyše dvadsať rokov majú kodifikovaný spisovný jazyk. Najväčším konkurentom Rakúskeho cisárstva je Pruské kráľovstvo, v ktorom výkonnú moc drží v rukách ambiciózny kancelár Otto von Bismarck. Z neustáleho hašterenia medzi oboma štátmi napokon vznikla krátka, ale významná vojna, ktorá mala dokázať, kto je na tomto smetisku väčším kohútom. Prvá bitka tejto vojny sa odohrala 3. júla 1866 pri Hradci Králové v Česku. Druhá a posledná bitka sa odohrala 22. júla 1866 pri Bratislave, konkrétne pri obci Lamač (Blumenau). Výsledkom celej vojny bolo, že Rakúšania prehrali na celej čiare.
Juraj Hradský je známy publicista, ktorý sa venuje najmä zbraniam, vojnám a histórii Bratislavy a jej okolia, preto posledná bitka rakúsko-pruskej vojny nemohla ujsť jeho pozornosti. Jeho kniha Bitka pri Lamači je hutným a prístupným súhrnom všetkého, čo sa o tomto konflikte dá pozbierať: dozvieme sa o politickom pozadí vojny, o bitke pri Hradci Králové, v ktorej Rakúšania stratili vyše 40-tisíc mužov, o presunoch armád k Bratislave a o situácii v jej okolí. Tiež sa dozvieme o priebehu bitky, ktorá bola v podstate len krátkou šarvátkou a samostatné kapitoly sú venované jednotlivým armádam a situácii po skončení vojny. Posledná kapitola má charakter propagačnej brožúrky mestskej časti Lamač a venuje sa rekonštrukciám bitky pri Lamači.
Veľmi dôkladne sú spracované kapitoly popisujúce uniformy príslušníkov jednotlivých armád. Z množstva gombíkov, manžiet, švíkov, lampasov a rôznych čiapok sa čitateľovi začne po chvíli točiť hlava a pýta sa, prečo toľko slov, keď sa to dá vyriešiť obrázkom uniformy či oblečenia. Pri snahe opísať samotnú bitku veľmi chýba zrozumiteľná súčasná mapa, z ktorej by sa aj mimobratislavskí čitatelia dozvedeli, kde sa odohrali presuny bojových skupín a prestrelky. Dobové mapy, ktoré autor použil, sú malé a nečitateľné.
Bitka pri Lamači skončila presne napoludnie 22. júla 1866, pretože bolo vyhlásené prímerie. Dovtedy v nej stihlo padnúť 600 Rakúšanov a 200 Prusov. Dôsledky pre Rakúske cisárstvo boli katastrofálne: stala sa z neho druhoradá monarchia, Rakúšania museli uznať nároky Maďarov a v roku 1867 vzniklo Rakúsko-Uhorsko. Slovákom to neprinieslo nič dobré, pretože o ich osude sa už nerozhodovalo vo Viedni, ale v Budapešti. Ale to je už celkom iná kapitola našich dejín.
