Žiaden „koniec“ nie je definitívny

Panenka je druhou knihou súčasného írskeho spisovateľa a hudobníka (vystupujúceho pod umeleckým Mumblin' Deaf Ro) Rónána Hessiona. Do slovenčiny ho preložila prekladateľka Ema Mojžišová.

Autor dielom istým spôsobom vzdáva poctu bývalému česko-slovenskému futbalistovi Antonínovi Panenkovi, ktorého priezvisko sa stalo, i keď akýmsi ironickým spôsobom, prezývkou hlavnej postavy – bývalého futbalistu Josepha. Ten sa totiž na jednom (a zároveň jeho poslednom) zápase rozhodol pri penaltovom kope využiť Panenkovu fintu, čoho výsledkom bolo (na rozdiel od skutočného Panenku, ktorý sa vďaka kopu stal legendou futbalu) absolútne fiasko; fanúšikovia Josepha odsúdili, vysmiali a začali ho volať posmešnou prezývkou. S Josephom to odvtedy išlo dolu z kopca, neúspešný kop sa stal symbolom, pečiatkou jeho pokazenej futbalovej kariéry, ale i života, ktorý stratil zmysel. Celé to navyše komplikuje Josephova ťažká povaha, okolie, ktoré mu neustále pripomína bývalé chyby, a v neposlednom rade je tu ešte aj jeho postupne sa zhoršujúci zdravotný stav.

V najkritickejšom momente však do jeho života nečakane vstupuje žena – kaderníčka Esther –, ktorá prežíva podobné trápenia a s ktorou sa učí skladať svoj život nanovo. Pre Esther Joseph konečne už nie je iba „Panenkom“, ale predovšetkým sympatickým postarším mužom, ktorý sa v posledných rokoch pokúša o to isté, čo ona – vyrovnať sa s problematickou minulosťou.

„[…] minulosť nie je možné opraviť s precíznou pozornosťou hodinára, šťúrať sa v tom, ako veci fungujú. Lepšie je začať odznova s čistým štítom.“ (str. 52)

Človek niekedy môže mať pocit, že niektorý z „koncov“ jeho života je už definitívny a všetko ostatné sa ďalej odvíja na jeho základe. Trvá to však len dovtedy, kým do života nevstúpi niečo celkom iné, nové, niekto iný, a nezmení človeku optiku, vnímanie sveta, to, ako sa naň po onom „konci“ pozeral. A keď sa to podarí, vtedy už azda nezaváži ani blížiaca sa smrť.

Panenka je typ postavy, s ktorou vnímavejší čitateľ jednoducho musí súcitiť a možno v nej dokonca rozpozná aj niektoré zo svojich trápení. Panenka je román o tom, ako sa vplyvom správnej osoby môže človek konečne otvoriť pred svetom, a že na takéto rozhodnutie nie je nikdy neskoro.

Kniha je plná ľudskej obyčajnosti, ale i drámy, absurdnosti, ale i krásy a príjemného humoru. To všetko autor svojim čitateľom dávkuje spôsobom, akoby sa pozerali na život niekoho veľmi blízkeho a so záujmom sledovali, ako pred nimi – rovnako ako pred vlastnou rodinou a najbližšími – odhaľuje svoje tajomstvá.

Rónán Hession je rozhodne zjavom, o ktorom budeme ešte počuť; výborným rozprávačom a v neposlednom rade dôkazom toho, že spisovateľské remeslo sa jednoducho neučí (Hession pracuje dlhé roky na ministerstve). Skôr prichádza potreba, keď autor daný text „musí“ napísať, a niekedy to dopadne veľmi dobre, ako v prípade tejto knihy. Hession sa často sústreďuje na detaily, no zároveň dáva čitateľovi priestor a voľnosť v tom, aby si niektoré príbehy či úvahy postáv dopovedal sám. A práve to možno považovať za jeden zo znakov kvalitnej a hodnotnej prózy.

Rónán Hession: Panenka

Preklad: Ema Mojžišová

Bratislava: Artforum, 2022