Každoročné knižné prírastky činorodého prozaika a dramaturga Romana Brata ponúkajú detskému a mládežníckemu adresátovi vždy pútavé čítanie s rozmanitými (humornými aj vážnymi) témami a pomerne vyrovnaným hodnotovým výsledkom. Výnimkou nie je ani najnovšia kniha Zlo nemá na kúzlo.
Od začiatku je jasné, že pôjde o prózu (s románovou ambíciou), ktorá sa primárne snaží osloviť dievčatá. Hrdinkou a rozprávačkou je trinásťročná Martina Čápová (alias Maťa Bocianová), ktorá, ako avizuje názov, bude bojovať proti zlu (najmä proti „trapoške Monči z ôsmej B“, ale aj proti nevychovaným spolužiakom) netradične – pomocou kúziel. Jej otec bol totiž známym kúzelníkom, a preto sa snaží odovzdať remeslo svojej nasledovníčke. Maťa je šikovná žiačka, najradšej má dejepis, no keďže sa neoblieka podľa súčasných trendov, ako jediná v triede ešte nemá mobil ani počítač a navyše sa nevenuje dievčenským koníčkom, nezapadne príliš do školského kolektívu – chýba jej spriaznená duša. Napokon hneď dve nachádza práve vďaka svojej kúzelníckej šikovnosti. V domove dôchodcov, kde začne pravidelne vystupovať, sa zoznámi so sympatickým „vysúvacím deduškom“, ktorého jej kúzla očaria. Druhým a ešte dôležitejším je modrooký blonďák Stanley, s ktorým sa hrdinka začne kama
rátiť po jednom súkromnom malom kúzle. S príjemnými skúsenosťami protagonistky však prichádzajú aj tie opačné, aby ňou otriasli a vyskúšali pevnosť Matinho priateľstva so Stanleym, ako aj jej vzťah ku kúzlam. Objaví sa tajný sabotér, ktorý opakovane poškvrňuje dobré meno hrdinky a chystá jednu pascu za druhou.
Autor v texte siaha po štandardných rekvizitách tohto žánru. Hrdinka pochádza z nie celkom harmonickej rodiny – otec, invalidný dôchodca v staršom veku, holduje alkoholu, prostredníctvom ktorého sa vyrovnáva s depresiami z pocitu nedocenenia. Rodina aj z toho dôvodu žije v skromných pomeroch. Popri sociálnom fenoméne Brat zdôrazňuje aj problémy súvisiace s dospievaním. Hrdinka je vystavená pokušeniu vyskúšať alkohol a cigarety, ktoré však zostane iba v rovine jednorazového pokusu, ale aj frustrácii z materiálneho nedostatku či fyzickej nedokonalosti – takej častej u tínedžerov. Samozrejme, nechýbajú prvé lásky, bozky aj sklamania. Titul však naznačuje, že pôjde iba o vonkajškovú disharmóniu, ktorá má slúžiť predovšetkým ako dejový konflikt v podobe očakávaného súboja dobra a zla.
Roman Brat zrozumiteľne formuluje posolstvo o hodnotách – čestnosti, empatii, láske a priateľstve. Text, hoci verného čitateľa zrejme výraznejšie neprekvapí, je napínavý, má potrebnú gradáciu, príťažlivú tému, adekvátny jazyk a nič závažnejšie v ňom neškrípe. Potvrdzuje tak autorovu remeselnú zručnosť, vďaka ktorej rozhodne stojí za prečítanie.