Česká spisovateľka Jakuba KATALPA odpovedá v ankete

Nemlčať: Žena v literatúre

Anketa vznikla v spolupráci so slovinským vydavateľstvom Apokalipsa a americkým projektom Tell U. S. Poets zameraným na zmapovanie tvorivých podmienok pre ženy-autorky od Mexika až po Čínu. Ponúkame vám rôznorodé príspevky z našich zemepisných šírok – úvahy na danú tému. Anketu edične pripravila, príspevky zozbierala a do slovenčiny preložila spisovateľka a literárna vedkyňa Stanislava Repar.

1. Čo znamená byť spisovateľkou, poetkou, dramatičkou v dnešných podmienkach?

2. Akú úlohu na tomto poli zohrávajú príslušné inštitúcie?

3. Ako sa pozeráte na vzťah medzi ženským písaním, písaním žien a feminizmom (feminizmami)?

4. Kde vidíte rezervy, resp. možnosti na zlepšenie situácie?

Jakuba KATALPA (pseudonym Terezy Jandovej, nar. 1979 v Plzni), česká spisovateľka, vyštudovala bohemistiku a psychológiu. Prvotinu Je hlina k snědku? vydala roku 2006.

1/ Pohľady na moju prvú knihu nehodnotili len jej literárne kvality, ale zohľadňovali, ako sa do textu premieta „moje ženstvo“. A keďže nezodpovedalo všeobecným predstavám, text bol hodnotený negatívne, hlavná hrdinka označená za nemorálnu a objavili sa aj osobné útoky na mňa ako autorku. Na knihy autorov-mužov, ktoré vyšli v tom istom čase, sa podobné hodnotenia neobjavili (hoci vykresľovali sexualitu podobne otvorene ako ja). Túto moju skúsenosť možno do istej miery generalizovať – ešte vždy jestvujú odlišné metre na literatúru písanú ženami (vychádzajú zborníky „ženských“, a nie „mužských“ poviedok), očakáva sa, že literatúra tvorená ženami bude v čomsi signifikantná a pod. V zásade možno povedať, že postavenie spisovateľov je v českej spoločnosti veľmi podhodnotené (ak len nejde o mediálne vďačných autorov) a  postavenie spisovateliek je o to horšie, že bývajú hodnotené prostredníctvom rodových stereotypov.

2/ Nie som členka nijakej inštitúcie združujúcej autorov, takže opäť ťažko hodnotím. Na základe zopár skúseností (žiadosť o grant, štipendium) môžem povedať, že štátne inštitúcie konajú veľmi nepružne; nedokážem posúdiť, akú veľkú úlohu pri tom zohráva rodová otázka. Skôr by som povedala, že podstatné je, nakoľko je autor/autorka renomovaný/á. Paradoxne sú v Čechách podporovaní predovšetkým známi autori (čiže tí, ktorí si dokážu svojím písaním zarobiť), a nie začínajúci autori.

3/ Sama za seba sa bránim akejkoľvek kategorizácii. Nepovažujem sa za feministku, hoci – ako som si všimla – ostatní ma za ňu považujú. Pojem feminizmus má v ČR pejoratívny nádych, myslím si, že ak nejaká knižka získa prívlastok feministická, je tým pre väčšinovú spoločnosť devalvovaná, prípadne ju považujú za knihu vhodnú pre určitú menšinu. Nepatrím do nijakého feministického spoločenstva a feministické aktivity nesledujem; neviem teda posúdiť, či (a ako veľmi) vplývajú na stav vecí. Vlastne mám pocit, že v dnešnej českej spoločnosti má feminizmus najväčší vplyv v tom, že poukazuje na veci, ktoré nie sú správne (napr. rodové stereotypy, problémy so zamestnávaním žien atď.) a vymedzuje sa voči nim.

4/ Na túto otázku neviem odpovedať. Keďže s feministickým hnutím v ČR nie som oboznámená, iba ťažko môžem posudzovať jeho prípadné rezervy...