Vyhľadávanie
Rozhovor so spisovateľkou Miroslavou Kuľkovou.
Tvoja debutová zbierka poviedok Hotel Balkán začína textom, ktorý bol ocenený v súťaži Poviedka 2021. Pomohla ti táto súťaž pri tvorbe knižného debutu?
Určite. Ocenenie bolo pre mňa kľúčovým momentom – jednak bolo veľkým povzbudením pokračovať v tvorbe, a zároveň ma spojilo s vydavateľom Kalim Bagalom, u ktorého som následne aj debut vydala. Vrany Sarajeva, s ktorými som ocenenia získala, bola najskôr iba samostatná poviedka. Nápad zbierky poviedok z rôznych balkánskych krajín sa mi sformoval prvýkrát v nejasných kontúrach práve počas tvorivého nadšenia, ktoré som cítila po vyhlásení výsledkov Poviedky 2021.
V januári roku 2023 si absolvovala literárnu rezidenciu na Islande v rámci projektu Epic Residencies. Patríš tak k skupine ôsmych autorov a autoriek zo Slovenska, ktorí a ktoré vycestovali na tieto prestížne pobyty. Ako si spomínaš na toto obdobie z hľadiska práce na rukopise?
Rezidencia na Islande bola pre mňa práve takýmto druhým kľúčovým momentom na ceste k debutu. Rovnako, ako mi ocenenie Poviedka 2021 dodalo povzbudenie viac sa venovať tvorbe, mi Epic Residencies dali povzbudenie, že môj nápad zbierky poviedok z Balkánu má potenciál, keďže ho vybrala medzinárodná porota spomedzi rôznych projektov. Samotná rezidencia na Islande bola tiež veľmi inšpiratívna a zrýchlila pre mňa proces písania zvyšných častí knihy. Opäť som cítila veľké tvorivé nadšenie, a zároveň som mala vzácny čas sústrediť sa výhradne na text bez ruchov bežného života.
Aké je to byť autorkou literatúry, ktorá píše v slovenčine príbehy o Balkáne na ďalších inojazyčných miestach – konkrétne v Berlíne, kde si žila v čase tvorby knihy, či počas rezidencie na východe Islandu? Ako si udržiavaš blízkosť k jazyku tvorby?
Mne sa veci v istom odstupe vyjasňujú. Je možné, že o Islande by sa mi zase najlepšie písalo na Balkáne. Nevedela by som písať o miestach, ktoré som sama nenavštívila a nemala z nich nejakú emóciu, ale potrebujem istý čas a odstup, aby som ich dokázala literárne spracovať. Veľmi citlivo vnímam všetky vnemy nových miest a kým som tam, som nimi často zaplavená. Zdá sa mi, že filter mojej pamäte z nich časom odstráni to nepodstatné a v mysli mi ostane jasná a destilovaná podoba miesta, ktorú potom už len stačí vystihnúť na papieri.
Čo sa týka slovenčiny, s udržiavaním blízkosti k nej som nemala problém kdekoľvek som bola. Ja si so sebou často nosím knihy v slovenčine, čítam slovenskú online tlač, udržiavam kontakt s rodinou a kamarátmi, manžel hovorí napokon tiež slovensky. A ja stále čosi píšem v rodnom jazyku, hoci len denník.
V súčasnej napätej politickej situácii na Slovensku môže byť výhodou mať medzinárodné spisovateľské zázemie. Ty si svoj debut prezentovala nielen na Slovensku, ale aj v Nemecku, kde si predstavila nemecký preklad časti knihy. Aké si mala odozvy na Hotel Balkán v zahraničí? Líšili sa od tých slovenských?
V Nemecku ma veľmi pozitívne prekvapil záujem o samotný Balkán – téma povojnového života v balkánskych krajinách s poslucháčmi silne rezonovala a v rozhovore sme strávili skoro hodinu a pol po samotnom čítaní. Dosť ich zaujímala súčasná situácia v regióne, pýtali sa ma aj na inšpiračné zdroje a sami so mnou zdieľali svoje spomienky na cesty do Bosny či Chorvátska v deväťdesiatych rokoch. Inak sa reakcie na samotnú poviedku Vrany Sarajeva veľmi nelíšili od tých slovenských, všade zatiaľ zožala priaznivé ohlasy. Potešilo ma, ako dobre cestujú emócie naprieč jazykmi.
Z poviedok Hotelu Balkán cítiť výraznú atmosféru nebezpečenstva a ohrozenia ženských protagonistiek. Toto ohrozenie pritom nie je viazané na kultúru balkánskych krajín - pociťuje ho nielen cudzokrajná výskumníčka, ale aj partnerka macedónskeho influencera. Rodové násilie a zneužívanie v partnerstve je v tomto prípade napojené na globálny fenomén vytvárania online celebrity a streamovania situačného obsahu, za ktorým zaostáva kvalita reálnych medziľudských vzťahov (pritom aj tento prípad má svoje regionálne špecifiká). Myslíš, že ženy sú v súčasnom svete Západnej, Východnej a Juhovýchodnej Európy stále vo výrazne zraniteľnejšej pozícii voči mužom, napriek dosiahnutej miere zrovnoprávnenia?
Myslím si, že ženy sú stále v zraniteľnejšej pozícii, hoci v mnohom je to samozrejme výrazne lepšie, než to bolo kedysi. Na Slovensku napríklad platová nerovnosť medzi pohlaviami stále pretrváva a o zraniteľnosti žien v našej spoločnosti svedčí napríklad aj samotná novela o skrátení premlčacích lehôt pri znásilnení či sexuálnom zneužívaní, ktorú sa súčasná vláda snažila začiatkom roka pretlačiť. Nielen návrh samotnej novely, ale aj rôzne komentáre na sociálnych sieťach, obhajujúce tento návrh, ukázali, ako sa o sexuálne motivovanom násilí voči ženám na Slovensku uvažuje.
Čo sa týka balkánskych krajín tam som vnímala istý machizmus v spoločnosti ešte o trochu silnejšie, než na Slovensku. Sama som sa pri svojich cestách po týchto krajinách cítila často veľmi zraniteľne. Tento pocit vo mne nejakým spôsobom ostal a asi aj predurčil jednu z tém, ktorá je v poviedkach prítomná.
Miroslava Kuľková (1992)
Vyštudovala medzinárodné vzťahy na Univerzite Karlovej v Prahe, kde získala aj doktorát. Získala ocenenia v literárnych súťažiach (Poviedka 2021, Jašíkove Kysuce, Literárna Senica...) a svoje krátke prózy publikovala v literárnej prílohe denníka SME, časopisoch Dotyky, Slnečník, Glosolália či Týždeň. Žije v Nemecku. Knižne debutovala zbierkou poviedok Hotel Balkán (KK Bagala, 2023).
FOTO: archív MK
