Rozhovor s kurátorom výstavy Gotika v SNG DUŠANOM BURANOM

slovenského výtvarného umenia - po Baroku a Umení 20. storočia - už tretiu reprezentatívnu výstavu Gotika, ktorú si návštevníci môžu pozrieť do 21. marca. Súčasťou výstavy je obsiahla, takmer 900-stranová publikácia Gotika. Jej editorom a vedúcim autorského tímu je hlavný kurátor výstavy Dušan BURAN, ktorého som požiadala o rozhovor.

* Keďže významom ani obsahom nejde o bežnú výstavu, mohli by ste stručne priblížiť tento projekt. Ako sa zrodila jeho myšlienka a ako sa formovala súčasná výstava do podoby, akú môžu návštevníci vidieť v priestoroch SNG a v Mestskom múzeu v Bratislave?

- Práce na knihe a paralelne i na výstave sa začali pred niekoľkými rokmi. Prípravou bol vtedy poverený náš kolega Anton Glatz, ktorý však na začiatku projektu náhle zomrel. Keďže výstava i kniha sú súčasťou širšie poňatého cyklu Dejiny slovenského výtvarného umenia, vedenie SNG muselo vzápätí riešiť problém, ako postupovať v príprave projektu, a požiadalo ma o predloženie jeho novej koncepcie. Po krátkom čase na rozmyslenie, počas ktorého som sa poradil s niektorými kolegami doma i v zahraničí, som túto úlohu prijal a predložil som nový koncept knihy a postupne i výstavy. Nasledovali výskumy v domácich a zahraničných zbierkach, príprava obrazovej dokumentácie, zostavenie autorského kolektívu, intenzívne kontakty s autormi jednotlivých kapitol, redakcia ich príspevkov, preklady zahraničných a pod. Paralelne sa uskutočnili rokovania s majiteľmi a správcami umeleckých diel. Reštaurátori posúdili, či ich možno transportovať. Zároveň sme oslovili architektonické štúdiá na spoluprácu pri návrhu na vizuálnu stránku výstavy atď.

* Príprava takejto široko koncipovanej výstavy si vyžaduje nielen prehodnotenie inventára zachovaných umeleckých diel a dokumentov o nich, ale aj prehodnotenie niektorých pohľadov či ustálených názorov na jednotlivé diela, ba dokonca na celé obdobie, v tomto prípade na gotiku. Ako a v čom sa vyvíja prístup umenovedcov k takému historicky dávno uzavretému obdobiu, ako je gotika?

- Dejepis umenia je súčasťou humanitných vied a ako taký, samozrejme, podlieha neustálym zmenám nielen v nachádzaní nového umeleckého materiálu alebo v odpovediach na už známe otázky, ale aj v kladení otázok nových - teda v zmene paradigmy výskumu. Snažili sme sa, aby názory publikované v našej knihe zodpovedali dynamike tejto disciplíny, neraz teda ponúkame pohľady, ktoré sú odlišné od dosiaľ zaužívaných interpretácií, často ich porovnávame s výsledkami príbuzných humanitných odborov. Asi by nemalo význam, ak by sme ostali len pri resumé výsledkov z minulosti. Konkrétne poznatky, rozdiely oproti predchádzajúcim publikáciám alebo posúdenie interpretačných výkonov jednotlivých autorov však teraz nechajme na pozorného čitateľa.

* Môžete uviesť aspoň niektoré konkrétne nové objavy či súvislosti, ktoré sa odkryli vďaka príprave výstavy?

- Zabralo by to priestor niekoľkých strán vašich novín. Ak teda smiem spomenúť len niektoré diela alebo celky, nové pohľady ponúkame v oblasti ranogotickej architektúry Spiša, radikálnym zmenám podľahlo datovanie najstarších drevených skulptúr z nášho územia, pokračujeme v relativizácii názorov na komplex diel spojený s kaplnkou v Spišskom Štvrtku, publikujeme niekoľko rukopisov neznámych v kontexte dejín umenia atď. Napokon, istej revízii sme podrobili aj dielo Majstra Pavla z Levoče alebo spišské maliarstvo prelomu 15. a 16. storočia.
     Osobitnou kapitolou je reštaurovanie niektorých diel v súvislosti s výstavou. V prvom rade Oltára sv. Anny zo Spišskej Soboty, ale aj monštrancií z Podunajských Biskupíc a z Veľkej. Proces reštaurovania priamo sprístupňujeme divákom na najstaršom prezentovanom diele - Tabernákulovom oltári z Vojnian zo zbierky SNG z obdobia okolo rokov 1260 - 1280. Reštaurovanie pamiatok patrí nerozlučne k problematike gotického umenia a sme radi, že tento aspekt nenechávame driemať za kulisami. Navyše, keď sa v kostoloch a múzeách stále nachádza množstvo gotických artefaktov, ktoré akútne potrebujú reštaurátorský zásah. Jedným z hlavných cieľov celého projektu je totiž prebudiť záujem verejnosti o ohrozenú časť nášho kultúrneho dedičstva.

* Stáli ste aj na čele autorského kolektívu, ktorý pripravil hodnotnú publikáciu Gotika (SNG ju vydala v spolupráci s Vydavateľstvom Slovart). Mohli by ste priblížiť jej koncepciu, podľa ktorej ste zostavovali zdokumentované informácie o umení gotiky na Slovensku?

- Usilovali sme sa zasadiť gotiku Slovenska do medzinárodného kontextu, kam v podstate už dávno patrí. Odzrkadlilo sa to v prvom rade na zostave autorského kolektívu, kde sa vedľa seba stretli historici umenia z Maďarska, Nemecka, Českej republiky a - samozrejme - zo Slovenska. Jednotlivé kapitoly a podkapitoly sú pokusmi o revíziu doterajších názorov na najdôležitejšie pamiatky architektúry, nástenného, tabuľového i knižného maliarstva, sochárstva, zlatníctva, písma a umeleckých remesiel. Nešlo nám o vytváranie umelej kontinuity medzi dielami, ktoré neraz nemajú navzájom veľa spoločného. Naopak, často sa v centre záujmu ocitli fenomény diskontinuitné, prelomy v tradícii, vedomé návraty stredovekých umelcov do minulosti a podobne. Dúfam, že tým vznikol dynamický a pútavý text, ktorý je však zrozumiteľný aj pre laického čitateľa. Okrem toho knihu dopĺňa katalóg asi 380 konkrétnych pamiatok a diel a takmer tisícka farebných a mimoriadne kvalitných fotografií. Verím, že vydaním syntézy nášho gotického umenia dosiahneme nielen adekvátne docenenie kvality gotiky na Slovensku, ale že tým takisto nasadíme vysokú latku umenovedného výskumu do budúcnosti. Slovenská národná galéria sa týmto krokom stáva nadnárodnou inštitúciou, schopnou bez komplexov spolupracovať s renomovanými umeleckohistorickými pracoviskami v zahraničí.

* V publikácii sú rovnomerne zastúpené jednotlivé umelecké druhy - architektúra, nástenné maľby, sochárstvo, tabuľové maľby, písmo a knižné maliarstvo - ktoré z nich malo na Slovensku najlepšie možnosti a predpoklady rozvíjať sa?

- S proporciou existujú pri interpretácii kultúry týchto dávnych období veľké ťažkosti. Treba si totiž uvedomiť, že sa nám často zachoval len zlomok z pôvodného fondu pamiatok. Preto nie je celkom primerané, ak sa dodnes zachované diela - v záujme akejsi harmonickej proporcie - umelo zostavujú do súvislých radov alebo chronologických celkov. Stredoveké umenie bolo oblasťou neustálych konfliktov, bolo súčasťou liturgických priestorov a plnilo hneď niekoľko funkcií, ktoré boli dôležitejšie ako jeho estetická a dnes toľko obdivovaná hodnota. Na druhej strane jeho sekulárna produkcia mimoriadne rýchlo podliehala módnym zmenám a často padla za obeť reprezentačným nárokom svojich objednávateľov. A to nespomínam vedomé obrazoborectvo, vojny a podobne. Potreba zachované artefakty alebo stavebné pamiatky pochopiť, však je úplne legitímnym záujmom. Je preto obzvlášť dôležité, aby sa vnímali v rámci širšieho kultúrnohistorického kontextu. Práve oň sa pokúšame na stránkach knihy Gotika.

* Súčasťou výstavy je aj bohatý vzdelávací a odborný program, napríklad kurátor sprevádza návštevníkov po výstave. Na ktoré diela by ste osobitne upozornili laických záujemcov o gotiku?

- To je otázka, na ktorú ani jeden kurátor neodpovedá s nadšením. Nechce totiž diskvalifikovať diela, ktoré by v odpovedi nespomenul. Samozrejme, i ja mám svojich favoritov a, samozrejme, existujú i kvalitatívne rozdiely medzi prezentovanými dielami. Závisí skutočne od návštevníka, či ich postrehne. Snažili sme sa mu v tom pomôcť len a len premysleným architektonickým riešením expozície, ktorého autorom je pán Martin Kvasnica a Štúdio For.
     Súčasťou spomínaných akcií sú napokon i prednášky jednotlivých autorov knihy priamo v sekciách výstavy s podrobnými komentármi k exponátom. Program je k dispozícii na www.sng.sk.

* Pri príprave výstavy, ako aj publikácie ste iste museli pristúpiť na selekciu. Ktoré diela sa do týchto prezentácií nezmestili a bolo vám to osobitne ľúto?

- V poslednom čase je čoraz menej múzeí (vrátane SNG) alebo cirkevných vlastníkov ochotných kvôli značným rizikám, vysokým prepravným a poistným nákladom vypožičiavať diela stredovekého umenia na výstavy - teda z objektívnych (predovšetkým konzervátorských), ale i subjektívnych príčin. Žijeme a pracujeme v podmienkach s veľmi limitovanými možnosťami - tak finančnými, ako ľudskými. Jedinečnosť našej výstavy však spočíva v tom, že sa napriek všetkým ťažkostiam podarilo dať dohromady predmety mimoriadnej historickej i umeleckej hodnoty. Že sa nám to podarilo v takomto rozsahu a v takejto kvalite, považujem za malý zázrak. Aj touto cestou chcem majiteľom diel a ich správcom poďakovať za prejavenú dôveru.