Vydavateľstvo Q 111
Adresa: J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava
tel./fax: e-mail: q111@stonline.sk
Riaditeľ: Kveta Dašková : ,,Sám sebe riaditeľom? Keď už, tak riaditeľkou. Ale mám iba jednu polo zamestnankyňu a jedného polo externistu.“
Vznik: október 1990
Zameranie, profilové edície:
1. Kvalitná tvorba pre deti; postupne vraciam deťom Jaroslavu Blažkovú.
2. Nekomerčná kvalitná domáca aj zahraničná básnická i prozaická tvorba; ťažisková je edícia Ženský prstoklad. V nej vychádzajú knihy pozoruhodných autoriek z celého sveta. Sú žánrovo veľmi pestré, často na pomedzí či rozhraní žánrov: literatúra faktu, esej, memoáre, symbióza beletrie a publicistiky, a to vždy na vysokej literárnej úrovni a tematicky zaujímavé.
Ďalej je tu edícia Všetci ľudia (možno) všetko vedia, čo sú príslovia a porekadlá národov sveta. Zatiaľ síce počtom skromná, ale rozvíjajúca sa, je edícia slovenských autorov poézie.
Distribučné spoločnosti, ktoré rozširujú tituly vydavateľstva, prípadne vlastné predajne (v ktorých mestách): To, podľa mňa, patrí medzi obchodné tajomstvo.
– Približne 120, z čoho je zhruba polovica našich autorov.
– Šiestimi.
– S nádejnými.
– Nie, nefavorizujem. Akosi sa to ani nepatrí. To nech posúdia iní.
– Za všetkým, čo som vydala, si stojím.
· Čo vás najviac trápi na knižnom trhu?
– Práveže knižný trh. Systém útlaku vydavateľstiev. Tlačiareň, distributér, kníhkupec – im všetkým rastú náklady. Fakt, rastú. No tlačiareň si to spočíta a vyfakturuje. Distributér a kníhkupec zas s úsmevom alebo vráskou na čele zvýšia rabat. Dámy a páni, začínali sme (roku 1990) s 25-percentným rabatom, dnes je to 40 percent i viac. Vari sa pritom vydavateľovi nezvýšili „životné“ náklady, hoci, napríklad, len tie tlačiarenské a nájomné a telefón a elektrina a nový počítač, lebo starý doslúžil a pracovná sila a tak...? Môže to všetko (vrátane dlhov neplatičov) vydavateľ uniesť a zakomponovať to do ceny knihy? A kto si ju potom kúpi na našom malom chudobnom Slovensku? A keby bola aspoň inak ponúkaná, respektíve vôbec ponúkaná. S láskou ku knihe a s vedomím, že nejde iba o biznis, ale že ide o kultúrnu misiu. Ja viem, sú tu samo-predajné knihy, tak čo? A že sme, z historického hľadiska nedávno, stáli na nové knihy v rade? Prosím vás! Hovoriť o tom, je prejavom stareckého nostalgického spomínania. Na dokreslenie: Pár dní ubehlo odvtedy, čo sa v Banskej Štiavnici konal festival európskej poézie, divadla a hudby Cap à l’ Est – Cesta na Východ. Hostiteľským jazykom bola slovenčina, dorozumievacím francúzština. V edícii Ženský prstoklad som vydala štyri knihy popredných francúzskych autoriek. S nápadným upozornením by iste boli upútali pozornosť vo výklade kníhkupectva na hlavnej štiavnickej ulici. A takisto na druhý deň, venovaný poľským básnikom, by sa vo výklade iste dobre vynímala kniha veršov nositeľky Nobelovej ceny Wislawy Szymborskej – len keby tie knihy v tom kníhkupectve boli mali.
A podobný prípad som zažila o týždeň v Kremnici na Kremnických gagoch, kde našim popredným humoristom udeľovali ocenenia. Ani kniha Stanislava Štepku Kronika komika, za ktorú dostal Zlatého gunára, ani knihy ostatných ocenených, vrátane Piesní a iných textov Milana Lasicu, ktoré som vydala, v miestnom kníhkupectve účastník Gagov nenašiel.
* Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu?
– Neviem. Ale azda aj seriózna organizácia samých vydavateľov. Oná symbióza s kníhkupcami je proti prírode i ekonomickému mysleniu. Tie dve zložky dnešnej jestvujúcej organizácie, či sa to komu páči, či nie, majú vlastne, žiaľ, antagonistické záujmy
– Monografie výtvarníkov. Ale vychádzajú inde, a to je dobre.
– Mali by byť aj rebríčky skutočných hodnôt.
– Je ich vari päť – šesť, medzi nimi je stálicou Wirginia Woolfová, najmä jej kniha esejí Vlastná izba.