Kniha je určená najmä odborníkom na kultúrne dejiny novoveku, ale každý čitateľ v nej môže nájsť niečo zaujímavé! Ako sa vám to podarilo?
Urobila som všetko, aby to tak bolo. Napríklad kapitola o autocenzúre je na jednej strane v našej odbornej literatúre ojedinelá, na druhej strane môže byť veľmi príťažlivá pre čitateľov, ktorých zaujímajú hlbšie sondy do psychológie autora. V kapitole o čitateľských preferenciách a populárnych textoch sa tak trochu môžeme nájsť všetci.
Ako by ste charakterizovali knihu jozefínskeho obdobia?
Slobodný vydavateľ a mys liaci čitateľ sú dva symboly doby, o ktorej píšem. Ich obsah sa však naplnil inak, ako sa očakávalo. O slobode a múdrom čitateľovi, ktorý si vyberá len kvalitné knihy, sa v jozefínskom desaťročí hovorilo i písalo neustále. Skutočnosť však bola iná. Vnímavý prijímateľ mojej knihy neprehliadne, že čitateľ, spisovateľ a vydavateľ v 18. storočí majú veľa spoločného s tými súčasnými.
Na čom momentálne pracujete?
Neustále ma priťahuje téma zakázaných kníh, obsahov a toho, čo pochopili mnohí už dávno: zákaz bol najlepšou propagáciou čítania. Výskum pre novú knihu koncentrujem na obdobie po smrti Jozefa II. Ukazuje sa, aká krehká bola „sloboda“ vydavateľov i čitateľov, ktorú cisár nastolil. To všetko v širšom vnímaní kultúrnych dejín smeruje k demýtizovaniu knihy ako najdôležitejšieho média novoveku.