Eva Luka: Havranjel
Slnečnica
Slnečnica je priama, udiera do teba svojou nehanebnou
rukou, nie vždy sa to dá vydržať. Ale vlastne, čo je zlé na tom,
že svieti: zabite žiarovku. Je taká plodná. Tehotná vlastnými
semenami. Stále nezávislá,
v dobrej nálade. Akoby ťa chcela dráždiť
svojím doširoka otvoreným, rozškľabeným úsmevom.
Nemôže za nič, proste sa takto narodila. Narodila sa, aby bola
neznesiteľne žltá, aby chlípavo, ako naschvál,
prijímala deň.
Nezáleží na tom, koľko trvá jej život.
Je tu, aby sa smiala. Aby búchala malíčkom
na oheň, svietila do absolútna, desila
radosťou. Jej krása: žieravienka,
mnohovrstevnica. Nezáleží ani na tom,
odkiaľ prišla. Je ako dlhovlasá
cigánka: kým je mladá, kochá sa vlastným telom,
na večné veky sa k nej obracia
opacha láska. Slnečnica, žltá
ako dôvtipná urážka; chlípna
k životu, k tej smutnej
beštii.
Hriech
Svetlo je Svetlom, Tieň Tieňom a Hriech
Hriechom, len kým na Usporiadanie Sveta
dozerá Triezvosť Úsudku, nahliada
Strážnik Rozum, len kým má Svet
poctivo vztýčené Mantinely a Pravidlá
neporušené spočívajú na jeho kadidelnici,
ktorá zaberá Presne Vymedzené Miesto.
Ale len čo dostane Svetlo, Tieň a Hriech
do očí ten, kto vidí Svet naopak,
obrátene, zdeformovane, posunuto, šikmo, alebo jednoducho
iba trochu inak, môže sa zrazu stať
Svetlo Tieňom,
Tieň Hriechom a Hriech
Svetlom.
Keď sa stane Hriech Svetlom, prináša to
v usporiadaní Sveta zvláštne vzrušenie.
Doteraz rovnakým spôsobom upratané Veci
si začnú šepkať Nezmysly, ktoré sa stávajú
Zmyslami; s nálepkou Hmatu, Čuchu, Zraku, Sluchu
a najmä Chuti Nepoznanej Rozkoše. Veci
začínajú svoje malé Bojkoty, Revolúcie a Prevraty.
Veci si obliekajú šaty naopak, vymieňajú si navzájom
svoje pohlavia, gramatické (rody) aj skutočné (patriace Hermovi
i Afrodite). A zase naopak. A naopak.
Ale skutočne Zvláštne Veci prídu až vtedy,
keď sa Hriechom stane
Svetlo. Vtedy bláznivá hra na tretieho končí,
Triezvosť Úsudku sa váľa v blate, Rozum
s nohavicami postihnutými vlastnými fekáliami beží
kade ľahšie a Pravidlá
narážajú do svojich Mantinelov ako rozzúrené býky
do svojich toreadorov.
Pretože keď sa Svetlo stane Hriechom,
Svet stemnie a svoju nadvládu nastúpi
Tieň. Nepreniknuteľnou Čerňou zaplaví
Veci, Mantinely, Bojkoty, Nezmysly
i Zmysly; krídlami Havranjela zastrie rozdiely
medzi svetlom a Svetlom, tieňom a Tieňom,
hriechom a Hriechom. Hriech
vystúpi z tmy, takmer nevidený, a bude kráčať
stemnenou ulicou. Konečne bude chvíľu Tieňom,
chvíľu Svetlom
ale najmä tým, čím je od počiatku Sveta:
Samým Sebou. Iba
Samým Sebou.
Muž a žena
Som žena, ktorá je zároveň mužom.
Pretože som žena, chcem vlastniť muža, ktorým som.
Pretože som muž, chcem vlastniť ženu,
ktorou som. Pretože som žena, ktorú chce vlastniť
muž, ktorým som, utekám pred ním.
Pretože som žena, nevládzem.
Pretože som žena, dobehne ma.
Pretože ma dobehne, bránim sa.
Bránim sa ako žena. Aj ako muž.
Pretože som muž, zostávajú mi na tele
krvavé rany. Pretože som žena, zostávajú mi také isté
na srdci.
Pretože som žena, lížem si ich.
Pretože som muž, nad celou tou skazou mlčím.
Pretože som muž, odchádzam od seba; opúšťam sa.
Pretože som žena, neostáva mi iné, iba čakať;
alebo odísť tiež. To druhé
je ťažšie.