Vyhľadávanie
mám schizoïdné sny
vyžmýkané utorkové ráno
visí vo vzduchu ako
obavy... o zvlhnutú bielizeň
občas sa zabúdam (vrátiť s5)
v myšlienkach
a ty si potom nespomínaš...
na obrysy môjho tela
kým sa vyčasí prejde celá Večnosť
(mám ťa rád takto)
v retrospektíve
akoby to bolo dnes
... malý koník behá krížom-krážom
po záhrade a vôbec mu nevadí že je
(z dreva) všetko po starom...
popraskané pingpongové stoly
vôňa jazmínu...
novučičká kolobežka len tak
opretá o múr
včely v dozrievajúcich hruškách
kvasáky s kôprom
káva z cigórie
staré knihy v komore...
(každá rozlúčka je ako malá smrť)
aj tak sa raz všetci zídeme v krčme
„U krívajúcej kačky“ a možno inde
na tom predsa nezáleží
(či je to) v krajine vychádzajúceho Slnka
alebo na Montmartri;
málo sa mám rád
a občas táram... dve na tri
trochu smutné nanebovzatie
dnes mi veru nie je do smiechu
nebo je čierne ani tér
(aj ukričaný kamelot stratil reč
čas-sekundant márne kontruje Osudu
starý asfaltér odchádza na pivo
a slečna v protiľahlom okne si ležérne
vyzlieka blúzku...
netuší že som voyer
takatalvi
(krajina ktorej niet)
stojí na rohu detstva
pár drobných v dlani (nohy bosé)
ráta dlaždice...
neboj sa maličká... a nevrav mi pane!
ty si tá z ulice... však?
(noc čo noc postáva na ošarpanom
chodníku)
... prebúdzajú sa vo vykričanom ráne
koráliky r o z k o t ú ľ á n é
a už je tu zas
nebadane... to zázračné babie leto –
krásne obyčajný kolobeh žitia
nič viac okrem túžby
(a vtáky odlietajú netušiac že po zime
opäť prichádza jar)
viem že mŕtvi nestarnú
nemajú na to čas ani myšlienky
... dlho som bol preč
no odteraz pôjdeme všade spolu
ukážem ti biele noci
antilopy gnu
staré amfory zabudnuté v hlbinách mora
a všeličo iné – úsmev Giocondy
a perzeidy (slzy sv. Vavrinca)
ktoré padajú bohvieprečo najmä v auguste
... asi mám prismutné ústa
keď mi jednostaj len odvrávaš
pobozkaj ma a hneď sa všetko stratí
zlé i dobré
neopakovateľné i všedné –
na okamih a možno nadobro
neplač!
šťastie si vždy krájam
na-drob-no...
Zo zbierky Na milosť a nemilosť
