Vyhľadávanie
FILMOVÁ VÁŠEŇ
Ervín žil na dedine, najprv s mamou, a keď zomrela, tak sám.
Bol to jednoduchý človek. Veľa toho k životu nepotreboval. Niekedy celý deň len dumal, ako sa najlepšie vyprdí. Drevo narúbané, v peci zakúrené, jedlo navarené a on iba chodil po dome a prdel. Často sa prdovým symfóniám nahlas rehotal, dokonca sa pochválil: Dnes mi to ale ide.
Ervín pracoval ako výhybkár na železnici – keď bolo treba, prehodil výhybku, keď nebolo treba, nechal tak. Bola to pohodová práca, užíval si ju za každého počasia, obdivoval zmeny ročných období: slnko, dážď, lístie, krúpy, sneh... všetko mu spôsobovalo potešenie, lebo sa mu páčil ten kolobeh, ako to prirodzene plynie. Nikdy sa nesťažoval na samotu, medzi ľudí zašiel rád, porozprával, pozisťoval, čo má kto nové. Ohováraniu sa vyhýbal, väčšinou sa žabomyším vojnám len smial popod fúzy. Kedysi chodieval aj na dedinské zábavy – dievčatá sa mu páčili, trochu s nimi potancoval, ale po pár pivách zaspal na stole a kým sa spamätal, dievčatá už boli rozobraté.
Po rokoch sa všetky povydávali a Ervín ostal sám. Niektoré vydaté potom ľutovali, že si radšej nezobrali Ervína, ale hlupáka Jana, Joža, Ľuba... a snažili sa za Ervínom doliezať, ľutovali sa, ako sa majú zle, že si ich muž nevšíma, a nenápadne sa Ervínovi natískali do postele. Ale v tomto bol zásadový – nikdy by nikomu ženu nehobľoval.
Pravda je, že keď mu zomrela mama, začal popíjať viac, než je zdravé. Prišlo naňho temné obdobie, chľastal ako dúha, hlavne tvrdé, ledva sa doplazil domov a vždy to skončilo adrenalínovo. Napríklad narazil hlavou do šopy alebo si sekerou skoro usekol nohu, alebo spadol s traktorom do potoka... Našťastie niečo vždy katastrofe zabránilo, akoby ho strážil anjel. Posledná výstraha prišla, keď mu takmer zhoreli vlasy od zapálenej cigarety. To bral ako znamenie a odvtedy si dal detox...
A, samozrejme, ani jeho neminuli výdobytky 21. storočia, a tak si kúpil starý počítač a nechal si nainštalovať internet.
Občas zabrúsil na zoznamku, dokonca sa pokúsil s nejakými ženami stretnúť, ale nemal veľký úspech – nemoderný výhybkár, fanúšik kapely Motörhead, s bohatou zásobou fekálnych vtipov, platom šesťsto eur čistého a domom na dedine – to netankovalo ani slobodné matky. Jediná jeho aférka bola, keď sa na pár dní zamiloval do akejsi Zoje, strávil s ňou deň v staničnom pajzli a noc v penzióne Slnečnica. Táto Zoja mu skoro zlomila srdce, lenže potom zmizla, zrejme niekoho mala a Ervín bol pre ňu len také povyrazenie. To sa ho dosť dotklo, takže sa na zoznamovanie radšej vysral.
Mišo bol mestský kaviarenský povaľač. Kedysi sa túžil dostať na filmovú školu, ale nevyšlo to. Zamestnal sa teda dlhodobo v akejsi kancelárii – práca s počítačmi, čísla, databázy... Skrátka, ten typ práce, ktorej pravý zmysel nechápete, ale vykonávate ju, aby ste mali na zaplatenie zloženiek. A niekedy ju vykonávate aj do konca života. Vášeň k filmom však Miša neopustila. Kúpil si projektor, plátno a každý večer po šichte si púšťal filmy. Staré, nové, čiernobiele, farebné... Filmy boli preňho všetkým, dokonca si spočítal, že keď strávi osem hodín denne v práci, tak má každý deň minimálne sedem ďalších hodín na pozeranie filmov. To znamená dva až tri filmy za deň, čo by znamenalo tisíc filmov ročne. Takže result: päťdesiattisíc filmov do konca života – za predpokladu, že by žil ešte päťdesiat rokov. Táto predstava o budúcnosti Miša napĺňala spokojnosťou.
Jediné, čo ho štvalo, bolo, že sa nemá s kým o filmoch rozprávať, že nepozná žiadneho fajnšmekra. Mišo mal totiž vycibrený vkus – pozeranie filmov na tablete či notebooku odsudzoval, tvrdil, že to je barbarstvo. Každopádne parťák na rozprávanie o filmoch mu chýbal – občas pokecal so spolužiakmi zo strednej, tí ale tvrdili, že z toho už vyrástli, vraj musia riešiť iné, dôležitejšie starosti.
Mišo sa teda pokúsil o prométeovský čin – že obohatí svojich pragmatických kolegov z práce. Zistil totiž, že polovica z nich ani netuší, kto je Lars Von Trier alebo Peter Greenway.
V tých filmoch je úplne všetko, chápete? Odkrývajú vaše najtemnejšie pocity, rozprával Mišo nadšene v spoločnej kuchynke. Kolegovia naňho pozerali ako na blázna, ale nakoniec sa nechali presvedčiť.
Mišo sa totiž rozhodol, že vo svojom prenajatom panelákovom byte 1+kk bude každú stredu organizovať filmové večierky. Bude sa piť víno, pustí sa film na plátne a potom diskusia. Mišo si to predstavoval ako v 60. rokoch: intelektuálne večierky, vášnivé debaty, v tom lepšom prípade neviazaný sex. Nevyšlo to však úplne podľa jeho predstáv…
V prvú stredu prišli dve kolegyne, ktorým veľmi chutili chlebíčky s parmezánovou nátierkou, a tiež boli spokojné s výberom vína. Mišo im pustil nemý film, Upíra z Nosferatu. Kolegyne sa z toho smiali, ku koncu nahlas zívali, prišlo im to vraj naivné. Miša takáto reakcia nasrala, takže im povedal, že sú hlupane, keďže nechápu počiatky expresionizmu. Kolegyne sa urazili a druhý deň Miša v práci ohovárali. On sa však nevzdával. Na ďalšiu stredu presvedčil kolegu, že musí vidieť Tarkovského Zrkadlo. Kolega sa nechal zlanáriť, hlavne preto, lebo vedel, že Mišo má doma dobrú trávu. Takže sa kolega pred premietaním Tarkovského totálne zhulil a prvých pár minút filmu bol fascinovaný z každého záberu, čo dával užasnuto najavo. Mišo bol celý šťastný, že konečne našiel niekoho, kto má záujem sa vzdelávať. Lenže v polke filmu kolegovi vytrávilo, tak hľadal čosi pod zub. V priebehu filmu otravoval Miša otázkami:
Mohol by som si dať túto paštétu? A mohol by som dojesť tieto karbonátky? Nemáš kyslé uhorky? A čo horčica?
Nakoniec vyžral Mišovi celú chladničku a potom zachrápal v kresle, na Tarkovského úplne zabudol.
Po týchto nepríjemných skúsenostiach sa Mišo na filmové večierky vyjebal, povedal si, že nebude kultivovať imbecilov, a naďalej sa díval na filmy sám.
Čo sa týka praktickej stránky života, neviedol si Mišo úplne najlepšie – býval v podnájme vo veľkomeste, čo mu zožralo viac než polku výplaty a zo zvyšku ledva prežíval. Pár dní pred výplatou žral už iba zemiaky alebo tajne vyjedal zvyšky z firemnej chladničky. Nuž, zamyslel sa občas aj Mišo nad obsahom svojej existencie, ale potom tieto vtieravé myšlienky rýchlo spláchol vínom a nejakým brutálne vymakaným filmom.
