Dušan Mitana debutoval zbierkou poviedok Psie dni (1970), v ktorej sa prostredníctvom tematicky rôznorodých príbehov vykresľuje absurdné rozmery ľudskej existencie. Novela Patagónia (1972) je príbehom mladého človeka, ktorý sa búri proti zaužívaným spoločenským konvenciám a hľadá si vlastný životný priestor. Zdanlivá všednosť príbehov zo zbierky Nočné správy (1976) kontrastuje s ich tajomnou alebo iracionálnou pointou. V čitateľsky pútavom spoločensko-psychologickom románe Koniec hry (1984) Mitana na pozadí komorného príbehu o zločine a treste, vine a priznaní zasahuje individuálnu i spoločenskú morálku posledného desaťročia totalitného režimu. Zbierka básní Krutohory (1991) a autobiografický román Hľadanie strateného autora (1991) vychádzajú už v postkomunistickom období. Slovenský poker (1993) ponúka všehochuť poviedok, ktoré zjednocuje typicky mitanovské racionálno-iracionálne vnímanie skutočnosti, okorenené kvázi-naivnou autenticitou, metafyzikou, paródiou na súčasné spoločenské pomery a erotikou. Ďalšími knihami sú autorský poviedkový výber Prievan (1996) a básnická zbierka Maranatha (1996), v ktorej Mitana nadväzuje na svojráznu konfrontáciu rôznych náboženských predstáv o svete. V danom smere pokračuje pod menom Dušan Krist Mitana aj v románe Návrat Krista (1999). Môj rodný cintorín (2000) je naopak memoárovým návratom do "fiktívnych" spomienok rozprávača. Poslednou zbierkou poviedok sa stal Krt ohňom (2001), po ktorej nasledovali už len dva romány - Zjavenie (2005) a Nezvestný (2019), medzi ktorými vznikla dlhá časová odmlka spôsobená zdravotnými problémami autora. Tie sa napokon, spolu so všetkými "mitanovskými" témami, stávajú obsahom posledných próz, ale aj ich reálnym životným naplnením.
