Doma sme mali bohatú knižnicu a najmä matka nás aj s bratom viedla k pravidelnému čítaniu. Keďže matka bola Srbka, mojím „najvlastnejším“ materinským jazykom bola srbčina. V období staliniády sme sa však po srbsky rozprávali výlučne v rodinnom kruhu. Takže jazykovú dvojkoľajnosť som vnímal ako celkom prirodzený jav. Na univerzite v Bratislave som zažil vzrušujúce šesťdesiate roky pred slávnym zjazdom spisovateľov, ktorý otriasol monopolom straníckej cenzúry. Vystúpenia a články Tatarku, Vaculíka, Kunderu, Škvoreckého boli pre nás akousi vstupnou bránou do sveta literatúry.
