„Lukáčová sníma masky z ľudí, dejov a obrazov sveta, aby sa dotkla bolesti a nehy pod nimi."
Dana Podracká
„Obraznosť mladej poetky skrýva nápaditosť, vášeň i bolesť, no aj cit pre mieru, zmysel pre jemnosti, poznateľné a uchopiteľné len ľuďmi s poetickým videním. Práve takéto vnímanie sveta cítiť zo všetkých básní talentovanej poetky Evy Lukáčovej."
Jozef Špaček
„Autorka má bohatstvo zážitkov, osobných i odborných skúseností, ktoré jej umožňujú produkovať básnické texty v svojskom kóde, poznačenom príslušnosťou k dvom kultúram – japonskej a slovenskej. Ich rozdiely preklenuje so ženskou lahodnosťou a ľahkosťou. Hypermoderné i tradičné z najvýchodnejších ostrovov má pre ňu rovnaký poetický nádych."
Martin Gajdoš
„Divosestra nás zavedie do jemného sveta silno inšpirovaného japonskou poéziou i reáliami tohto pre nás exotického sveta. Nie je to však inšpirácia manieristická, ale rýdzo osobná, pretavená do kultivovaného jazyka. Intímna lyrika Lukáčovej básní je skôr klasického, zovretého a harmonického tvaru."
Martin Kasarda
„Lukáčovej zbierka Divosestra patrí k umelecky najzrelším debutom, ktoré vznikli v slovenskej literatúre v posledných desaťročiach. A jej nové, zatiaľ len časopisecky publikované básne (Líška, Kentaur, Aso) potvrdzujú, že jej básnický vývoj sa nezastavil a jej tvorba môže znamenať výrazný prínos do súčasnej slovenskej literatúry."
Anton Baláž