Texty o literatúre začal písať (aj pod pseudonymom S. Malý) už počas gymnaziálnych rokov v Banskej Štiavnici; išlo o recenzie, glosy, kritiky a state o súdobej slovenskej literatúre. Z ruštiny preložil časť tvorby V. M. Garšina (Smutné poviedky, 1926). Spočiatku bol Hamaliar ovplyvnený Jozefom Škultétym a Štefanom Krčmérym, pričom aktívne spolupracoval so Slovenskými pohľadmi a s Národnými novinami. Neskôr sa pod zreteľným vplyvom pražského prostredia ideovo orientoval na hlasistické a české časopisy (Prúdy, Bratislava, Česká revue, Brázda, Národní osvobození, Přítomnost, Nový hlas). V súbore statí a článkov Hlasy nášho východu (1929) sa prezentoval ako nekompromisný kritik s vysokými ideovo-estetickými požiadavkami na literatúru. Pokiaľ ide o oblasť prózy, vysoko hodnotil diela Timravy, Mila Urbana a iných, v poézii zas vyzdvihoval básnickú tvorbu davistov – osobitne Ladislava Novomeského – a to poukazovaním na ich ideovú a estetickú koncepčnosť a vyhranenosť. V roku 1958 vyšli pod názvom Kritické torzo pôvodné autorove texty v ešte ucelenejšej podobe. Fundovaná dizertačná práca Desať rokov literatúry na Slovensku 1918 – 1928 ostala v rukopise (1929). Zásluhou Daniela Okáliho vyšla v roku 1974 monografia Kritik Ján Igor Hamaliar.
Peter Cabadaj in Orol tatranský 8/2013
