Obč. m. Jozef Kútnik. R. 1923 – 31 študoval na gymnáziách v Ružomberku, Levoči a v Kláštore pod Znievom, 1931 – 36 teológiu v seminári v Spišskej Kapitule, 1939 – 42 filozofiu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave. R. 1936 – 42 pôsobil ako r. k. kaplán a administrátor na viacerých miestach (Spišské Bystré, Spišská Belá, Valaská Belá, Liptovské Kľačany, Hybe), 1942 – 49 prof. na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, 1945 väznený v Levoči a 1948 v Košiciach, od 1949 správca fary v Liptovskom Michale, 1950 – 51 opäť internovaný v Trenčíne, od r. 1953 správca fary v Sliačoch. V literárnovednej i redaktorskej činnosti (1941 – 43 s L. Hanusom redigoval časopis Kultúra, 1943 – 44 Obroda a 1946 – 48 Verbum). Autor knižných esejí Život v slove – Essay o diele Milana Urbana (1939), Valentín Beniak, básnik nadosobný (1942). Prekladal z francúzštiny a poľštiny, zvlášť nábožensko-umelecké diela katolíckych spisovateľov (L. Bertrand, H. Gheon, F. O’Nollova, Z. Krasińki, A. Mickiewicz atď). Ako kultúrny a literárny historik napísal syntézu Zástoj katolíckej hierarchie v slovenskom národnom a kultúrnom žvote (1948) i ďalšie štúdie publikované čsopisecky. Autor básnicko-filozofickej eseje Dumka o detstve (1940). Po r. 1948 ho totalitný režm vyradil z literárneho i vedeckého života, venoval sa iba prekladom viacerých základnych teologických diel a liturgických textov, teologické aj literárnovedné štúdie uverejňoval iba v exilových a domácich samizdatových časopisoch a zborníkoch, monografie ostali v rkp. Z nich vyšli O pôvode pustovníka Svorada (Nové obzory, 1969), Prvý učiteľ slovienskeho národa (1999).
