Základný vedecký výskum dejín našej drámy a divadla bol len jedným z pilierov Čavojského celoživotného teatrologického pôsobenia, hoci najdominantnejším. Avšak dôležitá bola aj jeho aktivita kritická, rozložená na celú oblasť divadelných aktivít, činohru, operu, dokonca aj balet. Jeho divadelné kritiky predstavujú svojbytný štýl, s obľubou pracoval s metaforou, nechýbal mu humor, bonmoty, irónia ani satira. Nikdy nezľahčoval tvorivý zápas – iba sa nebránil pomenovať pravdivo všetky výsledky hercov a režisérov, aj tie menej úspešné, a robil to s rovnakým elánom, ako keď vydával správy o úspechoch. Preto sa jeho kritiky a recenzie s potešením čítajú – a preto občas vyvolávajú aj nepokoj. ... Bol niečo ako živá kronika nášho divadla, a to od päťdesiatych rokov 20. storočia až podnes. Čavojského divadelno-historický výskum reprezentuje najlepšie tradície slovenského vedeckého bádania, seriózneho štúdia podkladov a prameňov, vedeckú presnosť, dôslednosť a poctivosť v skúmaní objektu. Jeho slová majú trvalú váhu, názor a hodnotu.
Miloš Mistrík
