Základnú žánrovú charakteristiku textu ako cestopisnej prózy možno doplniť v tom zmysle, že má vo svojich najlepších pasážach charakter meditatívnej eseje: v nej voči vedomiu rozprávača stojí priestor, z ktorého sa toto vedomie v prítomnom čase usiluje odčítať čo najviac časových stôp z minulosti, aby dokázalo modelovať, prognózovať budúcnosť. (Radoslav Passia o Carpathii)
Krajňakov román ťaží predovšetkým z nesmierne poetickej synestetickej obraznosti, ktorá je spojivom celého príbehu. So schopnosťou oživiť, čo je v skrytosti zdrojom vitálnej sily prostredia, autor pracuje až nad mieru, sugerujúc tým mystickú atmosféru rozprávania. (Lenka Szentesiová o Entropii)
