Príhovor na pohrebe Mikuláša Kasardu v gréckokatolíckom chráme sv. Cyrila a Metoda v Sečovciach
Keď som včera v rámci prázdninovej návštevy rodných končín prichádzal k bránke domca Mikuláša Kasardu v Sečovciach, tešil som sa na príjemný rozhovor s básnikom a jeho paňou v oáze ich dvora a osobitne na to, že básnikovi odovzdám reprezentačne vydanú výberovú antológiu Svätý Cyril a svätý Metod v slovenskej literatúre, do ktorej mu nitrianski editori Peter Liba a Silvia Lauková zaradili dve básne.
Otvoriť mi však prišla iba pani Kasardová v čiernom a oznámila mi smutnú správu.
Mikuláš Kasarda presne tesanými veršami konkrétneho hutného výrazu v básňach Námestie solúnskych bratov a Metodov návrat svoj básnický svet ústrojne zrozmernil veľkým cyrilo-metodským zdrojom duchovnosti, múdrosti, osobnej statočnosti a poézie a súčasne ho presvedčivo spojil s dneškom a s bolestnou stále rezonujúcou históriou.
Lúčime sa s básnikom s poďakovaním za tieto verše, za účinnú polohu jeho tvorby.
Súčasne sa s vami, pán Mikuláš Kasarda, lúčime s osobitným poďakovaním za vaše zemplínske básne. Aby sa istý kraj s krajinou a ľuďmi pociťoval ako plnohodnotný, aby nadobudol kultúrne dimenzie a stal sa duchovnou hodnotou, musia ho stvárniť a zvýznamniť básnici. Preto sú takí dôležití tvorcovia sústredení na svoj priestor. Ďakujeme vám, že ste poéziu a náš svet obohatili o pohľady, zvuky, vône a chute, o skúsenosť a o archetypy Zemplína.
Lúčime sa s vami uprostred leta, v zenite zemplínskeho času a vášho života ako s básnikom, ktorý toto ročné obdobia tak miloval. V čase vrcholiacich žnív ste padli ako plný klas. Obilné klasy sú aj výstižnou metaforou vašich básní. Keď ich čítame teraz, pripadajú nám ešte ťažšie a ich zrná ešte zrelšie a zvonivejšie.
Nadovšetko vám ďakujeme za čistotu, pokoru, plachosť a múdrosť vašej lyriky.
A za inšpirácie.
Večná vám pamiatka!
Ján Zambor, 23. júla 2013
23. júla 2013
