Peter ZVÁN, obč. m. Ervín Holéczy. Manželka → Elena Holéczyová. R. 1907 – 15 študoval na gymnáziu v Ružomberku, 1915 – 18 na ev. teologických akadémiách v Bratislave a v Šoprone, 1918 na Filozofickej fakulte Alžbetínskej univerzity v Bratislave, 1918 – 21 na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, 1921 – 24 na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. R. 1924 – 29 asistent na Chirurgickej klinike v Bratislave, 1929 – 45 riaditeľ Mestskej nemocnice v Brezne, od r. 1945 opäť pôsobil v Bratislave, kde 1945 – 50 bol riaditeľom Ev. nemocnice, 1950 – 60 pracovník Krajského národného výboru, Povereníctva zdravotníctva, Klinickej oblastnej nemocnice a Ústavu národného zdravia, súčasne lekársky štatistik, napokon 1961 – 62 v Krajskom ústave národného zdravia, od r. 1962 na dôchodku. Literárne činný od r. 1919 v slov. časopisoch (Národnie noviny, Mladé Slovensko, Živena a i.), v ktorých uverejnil viacero poviedok. Časopisecky publikoval aj svoju prvú románovú kompozíciu Na vlnách osudu (1922), knižne romány Inžinier Riava (1929), Čachovania (1934), ďalej autobiograficky ladené prózy a životopisné romány dokumentárneho charakteru. V románe Ajhľa, Človek! (1941) zobrazil osudy D. Makovického, osobného lekára L. N. Tolstého, v beletrizovanej biografii Rojko (1959) priblížil život ďalšieho slov. lekára a tolstojovca A. Škarvana. V rkp. zanechal rozsiahly vojnový román s autobiografickými prvkami Smršť neobišla Lúky. Písal aj odborné medicínske príspevky.
