Rudo LESŇÁK (manželka → Soňa Lesňáková) r. 1939 – 47 študoval na gymnáziu v Levoči, 1947 – 51 slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave. R. 1951 – 70 pracoval v Čs. rozhlase postupne ako redaktor, vedúci literárnej redakcie a metodik umeleckoslovesnej tvorby, 1970 musel z rozhlasu nútene odísť, 1970 – 76 bol pracovníkom Zväzu slov. spisovateľov, 1976 – 79 vedúcim metodického oddelenia v Slov. pedagogickej knižnici, 1980 – 82 výskumným pracovníkom na podnikovom riaditeľstve Slov. knihy, od 1982 vedúcim redakcie literárnovednej tvorby vo vydavateľstve Slov. spisovateľ, potom pracoval vo Výskumnom ústave kultúry, začiatkom r. 1990 krátko redaktor Katolíckych novín a náboženského vysielania Slov. rozhlasu, 1990 – 96 šéfredaktor mesačníka Listy v Bratislave. Na základe dlhodobej metodicko-výskumnej práce v rozhlase vydal knihy Zábavno-poučné rozhlasové kompozície (1963) a Umenie živého slova (1980), publikácie Umelecký prednes (1978), Súborový prednes detí (1981), Prednes umeleckého slova (1985). Výskum rozhlasovej komunikácie sa mu stal východiskom sústavného sledovania čitateľskej recepcie literatúry, robil ho prostredníctvom kontaktov s literárnym i čitateľským publikom cez sústavu knižníc a knižný obchod. Poznatky zhrnul v knihách Literatúra medzi ľuďmi (1977), Literárne dielo a čitateľ (1982), Horizonty čitateľskej kultúry (1991). Po r. 1989 sústredil pozornosť na oblasť duchovnej literatúry. Kresťanskú samizdatovu publicistiku (1945 – 89) zhrnul v knihe Listy z podzemia (1998). Pripravil bibliografický súpis o zločinoch komunizmu na Slovensku Spätné zrkadla (2003). Autor početných literárnych a umelecko-publicistických relácií v rozhlase, scenárov, televíznych montáží, režisér programov Stretnutie s autormi na viacerých ročníkoch Slovesnej jari v Martine, ako aj programov Wolkrovej Polianky, Hviezdoslavovho Kubína, Štúrovej Modry a i. podujatí.
