Silvia Antalíková

Žáner:
próza

Autor o svojom diele

"Námety sa ku mne vždy dostanú dajakou náhodou, aby mi nedali spávať dovtedy, kým ich nepoložím na papier. Príbeh mi rozprávala kamarátka kaderníčka, ktorá mala nepodareného syna, na ktorého výchovu bola sama. Vždy niečo vyviedol, nosili ho domov policajti, otec oňho nemal ani najmenší záujem. Jedného dňa už nevládala ďalej, naložila syna do auta a odviedla ho k otcovi. Napadlo mi, že je to úžasný námet na knihu, ktorú napíšem, až bude ten správny čas. (...) Som mama a pracujem ako vychovávateľka, predtým s malými deťmi, aj s telesne postihnutými deťmi, momentálne som na stredoškolskom internáte, takže námetov z praxe mám až-až. Často prechádzame zložitými obdobiami, ale aj tie sa dajú prejsť s nadhľadom, humorom a po určitom čase nám ani neprídu také zlé, akými sa vtedy, keď sme ich prežívali, zdali. Skôr naopak, čerpáme z nich poučenie, pokoru a silu.

In Vinlit, 25. júna 2018