Vladimír Bahna študoval v okoch 1930 – 1934 na Škole umeleckých remesiel v Bratislave. V rokoch 1930 – 1940 typograf v tlačiarni Unia, potom redaktor časopisu Nové Slovensko, dvojtýždenníka Film a bulletinu spoločnosti Nástup v Bratislave, 1945 tlačový referent a redaktor časopisu Pohronec, 1946 – 1947 dramaturg, 1948 – 1952 režisér Dokumentárneho filmu, 1952 – 1977 režisér, scenárista, začas riaditeľ Štúdia hraných filmov v Bratislave. Popredný filmový režisér, scenárista, publicista a organizátor. V literárnych začiatkoch publikoval básne, rozprávky a články v novinách a časopisoch. Autor prozaicky ladených knižiek Tragika ruží, Rozprávka o chlapcovi a rotačke (obe 1934). Neskôr sa literárne odmlčal, po vojne ako dramaturg a režisér sa venoval písaniu scenárov a realizácii filmov podľa diel slov. spisovateľov. Debutoval dielom Pole neorané (1953) podľa románu P. Jilemnického a scenára V. Mináča. Na námet V. Mináča nakrútil aj film Žena z vrchov (1955). Na motívy Kalinčiakovej Reštaurácie nakrútil film Zemianska česť (1957), historický príbeh z prostredia Trnavy 18. stor. Posledná bosorka (1957), podľa poviedky Ľ. Zubka realizoval film Skrytý prameň (1973) o Majstrovi Pavlovi z Levoče. K tematike druhej svetovej vojny sa vrátil filmami Predjarie (1961), Námestie svätej Alžbety (1965), Stopy v Sitne (1968) . Pre televíziu vytvoril film podľa novely D. Chrobáka Návrat Ondreja Baláža a podľa divadelnej hry J. Hollého film Geľo Sebechlebský a grotesku Slnečný kúpeľ podľa J. Jesenského. Na základe trilógie V. Mináča Generácia vytvoril r. 1969 rovnomenný trojdielny televízny seriál. Venoval sa aj filmovej publicistike (v časopisoch Kinema, Náš film, Kino, Film a divadlo a i.) a prekladu odborných prác.
