Výrazný autorský typ v slovenskej literatúre 20. storočia predstavuje Zuzka Zguriška. Osobité miesto v literatúre medzivojnového obdobia i značnú čitateľskú popularitu jej totiž zabezpečil fakt, že autorsky dôsledne reprezentovala žáner humoristickej prózy. Pritom látku jej poskytoval rodný región, témy dodávalo dôverné poznanie života ľudí na myjavských kopaniciach a stvárňovacie postupy oprela o svoj nevšedný rozprávačský talent. Autentickosť svojho zobrazovacieho postupu Zguriška podčiarkovala aj tým, že v dialogickej reči postáv používala miestne nárečie, čo jednak účinne diferencovalo jazykovo-štýlovú štruktúru jej umeleckého textu a zároveň akosi prirodzene umocňovalo jeho komické zafarbenie.
Stanislav Šmatlák
V mocenskom zápase fašizmu s domácim odbojom postavia sa kopaničiari takmer do jedného po bok partizánom vedúcim spravodlivý boj proti cudziemu diktátu, bez poúčania, inštinktívne vycítiac, na čej strane je pravda. A kto zradil, platil životom. Pri takejto téme, prirodzene, stráca sa spisovateľkin dobromyseľný, huncútsky úsmev. V treťom diely trilógie, románe Zbojnícke chodníčky, s napätím a hlbokou vážnosťou kreslí statočný boj svojho rodného kraja za slobodu, boj na život a na smrť. A ak pri ňom kde-tu vznikne komická situácia, má tragický podtón. Z jej predchádzajúceho veselého i britkého humoru ostal len sebavedomý výsmech pre okupanta.
Ján Medveď