Novotvar ako dôkaz vitality v literatúre

 

 

Literárny festival Novotvar sa už šiestu sezónu profiluje ako udalosť, ktorá oboznamuje slovenské publikum so súčasnými podobami literatúry, či už ide o známych, alebo menej známych autorov. A tento zámer mu rozhodne vychádza. Dokazuje to aj program a atmosféra šiesteho ročníka, ktorý sa konal 5. až 9. októbra 2021 v bratislavskej A4-ke, Pistoriho paláci, Artfore, v modranskom Kine Mier a KC Modra, a sprevádzali ho akcie v Goetheho inštitúte, v Poľskom inštitúte, na Univerzite Komenského alebo v Galérii mesta Bratislava.

 

Večer otvorenia festivalu patril v prvom rade najväčšiemu menu tohto ročníka, izraelskému spisovateľovi Etgarovi Keretovi. Ten pôsobivo a s očakávateľnou dávkou dôvtipu rozprával o svojej tvorbe v širších spoločenských a sociálnych kontextoch. A záujem publika sa odrazil aj v plných priestoroch Pistoriho paláca.

 

Nemenej zaujímavými boli vystúpenia vychádzajúcej „hviezdy“ nemeckej literatúry Olgy Grjasnowej a jednej z najrešpektovanejších autoriek súčasnej maďarskej literatúry Krisztíny Tóth.

 

Primárne čaro Novotvaru však spočívalo v priestore, ktorý dal, najmä v našej krajine, menej známym menám. Neprehliadnuteľné bolo napríklad vystúpenie poetky Yolandy Castaño, moderované slovenskou poetkou Máriou Ferenčuhovou. Galícijská poetika zapôsobila v našom kontexte osviežujúco atypicky. Európsku poéziu v širšom zábere odprezentovalo uvedenie antológie súčasnej rumunskej poézie Poslední pionieri východu.

 

Diverzitu festivalu ďalej umocnil koncept Transgresie, zameraný na prezentáciu literárnej tvorby slovenských výtvarných umelcov a umelkýň. Nechýbali mená ako Martin Gerboc či Katarína Poliačiková. Performancia francúzskej tanečnice Jany Terekovej a bees-R zanechala  v divákoch vizuálno-estetický zážitok. Hold literárnej histórii vzdalo predstavenie medzinárodnej antológie poézie Návrat z hviezd k jubileu Stanisława Lema za účasti autorov: Zbigniew Machej, Marcin Sendecki, Marcin Baran, Peter Šulej, Michal Habaj.

 

Dynamiku festivalového diania v Bratislave aj v Modre ešte väčšmi rozprúdili koncerty dramaturgicky veľmi pôsobivo vybraných skupín. Klasiku na poli alternatívy zastupovali kultoví Ali Ibn Rachid. Z ich vystúpenia vyčnievala najmä prvá polovica kolekcie, zložená z piesní, ktoré vznikli v spolupráci s básnikom Ivanom Štrpkom. Neortodoxný hudobný jazyk ďalej zastupovali skupiny Shibuya Motors a Drť. Prví spomenutí priniesli bláznivo eklektický set a skupina Drť sa s až akrobatickou radosťou z hry pohybovala na vskutku dobrodružnom pomedzí free jazzu a hardcore punkovej hudby.

 

Akú správu o súčasnej literatúre po sebe teda Novotvar zanechal? Veľmi vitálnu. Uviedol súčasnú literatúru ako živý a progresívny priestor, nezaťažený stereotypnými predstavami o sebe samom. Niesol sa v duchu naplnených sál aj zábavy, ktorá energicky pokračovala až do neskorých nočných hodín. Novotvar prepojil autorov s čitateľmi a simultánne búral pomyslené hranice medzi autormi samotnými. Menej známe mená vystúpili popri dobre známych a stupňovitú hierarchiu literárnej scény nahradil príjemnejší pocit jednotného literárneho sveta. A presne o tom festivaly sú. O dobrom pocite, kvalitne strávenom čase a objavení niečoho nového. Novotvar s prehľadom naplnil všetky tri body.