Reach out, touch faith!

Práve Depeche Mode, legendárna a svetoznáma kapela, prichádza „po takmer dvadsiatich rokoch nepriedušnej normalizácie, keď sme boli držaní v izolácii od úpadkovej a poklesnutej hudby a kultúry imperialistického Západu,“ (s. 8) koncertovať do Prahy. To spúšťa nečakané peripetie hlavného hrdinu a jeho nového kamaráta v honbe za lístkami.

V tomto období mala hudba skutočne magickú hodnotu a pre mnohých, dalo by sa povedať, až náboženskú funkciu. Do východného komunistického bloku „zápaďácke“ nahrávky prenikali vždy veľmi špecifickým a komplikovaným spôsobom. O to silnejšie bolo následné a jednoznačné „vierovyznanie“. Musel si si vybrať: buď ideš s prúdom československého popu, alebo si zvolíš zakázanú alternatívu.

Depešáci vs. metalisti

„Ty si depešáčka alebo metalistka?“ opýtala sa ma raz na zastávke o tri roky staršia sestra mojej kamarátky. Mala som vtedy deväť a, pravdupovediac, netušila som, ako si vybrať, len som cítila, že je to otázka života a smrti. Neviem, ako to bolo v tom chlapčenskom svete, ale autor sa v tomto príbehu rozhodol z metalistov urobiť tých zlých až do poslednej bodky.

Adam sa pomaličky naťahuje, aby dosiahol k tej tajomnej, jedinečnej a nebezpečnej viere v elektronickú muziku, napriek tomu, že jeho kamoši „metloši“ vyjadrujú voči jeho pokušeniu jednoznačný odpor. Na 190 stránkach sa dostávame hlbšie do života mládeže a prostredníctvom hlavnej postavy máme možnosť sledovať vzťahy a súvislosti celého systému, tak ako fungoval v posedných rokoch komunizmu u nás.

Trefne o rodine a kamarátstve

Gärtnerovi sa darí veľmi vtipne popísať rodinné vzťahy i s tým súvisiace tragikomické situácie, či už ide o alkoholizmus otca (a všetkých strýkov naokolo), alebo matkinu prehnanú starostlivosť i údel žien tej doby a ich obavy o budúcnosť svojich potomkov. Mnohí sa isto pousmejú nad tým, ako sme poniektorí svojich mladších súrodencov trápili tvrdením, že nepatria do rodiny.

Najkomplexnejšou a zlo doby presne vystihujúcou vedľajšou postavou je strýko Mojmír pracujúci v strojárenskom závode, ktorý má možnosť zohnať lístky dokonca zadarmo. Aspoň to tvrdí, aby chlapcov držal v šachu. Popritom ich zapája do svojich zlodejských kšeftov so stavebným materiálom.  

Dôležitejšie ako rodina je však pre Adama v tomto období vývoja kamarátstvo. Prostredníctvom kamarátov sa zoznamuje so svetom, s dobrom a zlom, so zbabelosťou i obetavosťou, sklamaním aj úprimnosťou. Komický rozmer jednotlivým charakterom dodávajú výstižné ilustrácie Ďura Balogha na okrajoch stránok. A tak si živo dokážeme predstaviť Sandokana, Kábla, Segedína, Frňa, ale aj Davida Gahana a Martina Goreho.

Jazyk, ktorým sa autor a jeho postavy vyjadrujú, je mixom súčasnej hovorovej reči s tou minulou – dobovou, kombináciou slangu s archaizmami i čechizmami. Text tak síce nadobúda autenticitu, miestami to však pôsobí neukotvene. 

Naháňačka za lístkami ako napínavý film

Anotácia na prebale knihy sľubuje naháňačku za lístkami na koncert. Tá sa však spustí až v druhej polovici knihy. Po údernej, vtipnej a krátkej explikácii sa dostávame k trochu zdĺhavému, vysvetľujúcemu a situáciu i dobu objasňujúcemu popisu i kontextu, prečo a ako sa vlastne Adam stal depešákom. Na niekoľkých (pre mňa nekonečných) stránkach je dokonca popis konca druhej svetovej vojny z pohľadu Martinovho dedka, ktorý sa vďaka náhodnému stretnutiu s americkým osloboditeľom naučil po anglicky, a tak pomáha vnukovi s prekladom skladieb.

Napriek závažnosti situácie, v ktorej sa dedko ako partizán ocitá, táto odbočka akosi nemá opodstatnenie a míňa sa účinku. A ja si hovorím, kedy sa už teda začne tá avizovaná „divoká jazda“. Dočkáme sa jej až na 90. strane a konečne sa spustí napínavý príbeh, ktorý sa pred vašimi očami odvíja ako film. Sled scenáristicky presne vystavaných situácií plných zvratov, ktoré nečakane prekvapujú každú chvíľku, a vy tŕpnete, či sa tým dvom chalanom naozaj podarí vidieť DM naživo.

Peter Gärtner má za sebou niekoľko kníh, v ktorých vtipne aj citlivo spracováva príbehy pre detského čitateľa. Napadá mi však otázka, akej vekovej kategórii je jeho posledná publikácia Depešáci vlastne určená. Určite sa na nej pobaví i dojme generácia štyridsiatnikov, teda tých, ktorí v osemdesiatych rokoch prežívali podobné pocity a túžby ako hlavný hrdina, či už depešákmi boli, alebo nie. Zaujímalo by ma však, čo na to povie dnešná generácia pubertiakov. Či sa dokážu stotožniť s problémami mládeže doby minulej a či sa im vlastne, paradoxne, nebudú zdať banálne.

Martina Sľúková (1982)

Vyštudovala herectvo v Prahe na DAMU, neskôr scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Spolu s Terezou Oľhovou vydali knihu Inak sa mám fajn. Jej posledná publikácia je Synchroironizovaný muž. Z nutkavej potreby vypnúť myseľ a odreagovať sa od písania sa dostala k tvorbe koláží. Jej kolážami sú ilustrované obe knihy.

Peter Gärtner: Depešáci

Ilustrácie: Ďuro Balogh

Peter Gärtner, 2023

Ilustrácie Ďura Baloghu z knihy Petra Gärtnera Depešáci.