Vyhľadávanie
Na noži
Ad: Na noži. Pavel Paulenda. Rozprávkový ostrov
-msch- Knižná revue č. 9/2007
Najskôr som sa potešil, keď som zistil, že niekto z odbornej sféry sa zaujíma o moju knihu. Konečne sa dozviem fundovaný názor a budem môcť konfrontovať svoje pocity z knihy s názorom odborníka. Som začínajúci autor, a tak určite chýb je neúrekom, hoci som sa snažil konzultovať a radil sa a korigoval... Sám som ich tam našiel mnoho a v budúcnosti sa ich určite vyvarujem. Keď som sa ale začítal do riadkov recenzie, úsmev mi zmrzol na perách a objavil sa výraz, no zrejme ani nie znechutenia, ako skôr údivu a ľútosti. Čakal som poukázanie na nedostatky, aj som sa ich dočkal, ale s takou dávkou irónie a sarkazmu, že neviem, či ide o recenziu, alebo o pokus o článok do humoristického časopisu. Čakal som pomocnú ruku od odborníka, a tá ruka sa ma pokúsila akurát tak plesknúť po tvári. Nedá mi nezareagovať na jednotlivé pripomienky. Zatiaľ nikto nepripomienkoval zdrobneniny, ktoré som v texte použil v hojnej miere. Uznávam, že ich je veľa a v budúcnosti sa budem veľmi snažiť sa ich vyvarovať. Bolo to v snahe priblížiť text malým čitateľom. Sám vidím, že toto nie je tá správna cesta. To je ale asi tak všetko, čo som ochotný brať ako vecnú pripomienku. Čo sa týka jedenia, je to biologická potreba a v máloktorej rozprávke sa neje a nepije. Dokonca v mnohých je to základná idea. Nechápem celkom opodstatnenosť tejto pripomienky. Ťažko je v dnešnej dobe hovoriť o tom, čo je doma a čo je exotické, keď dnešné deti cestujú po celom svete a povedzme si úprimne: koľko detí sníva o pieskoch na Záhorí a koľko o pieskoch na morskej pláži? Moralizovanie a poučovanie je asi v rozprávkach potrebné, veď majú aj vychovávať a ja si myslím, že aj vzdelávať. O jeho vhodnosti, vtipnosti, nápaditosti a originalite sa, samozrejme, dá polemizovať a asi len vo veľmi subjektívnej a abstraktnej rovine. Objasňovanie pojmov rodičmi je základ všetkého. Ten dialóg je najcennejšie čo chcem dosiahnuť a nie nedostatok.
No a nakoniec detektívna vložka. Keď si niekto pri čítaní mojej knihy všimne, že Zlatulienka sedí za Harrym na ilustrácii a v texte je to naopak, tak mu zasa unikne, že si po raňajkách umyla zuby.
Moja prvá recenzia bola pre mňa možno väčšie sklamanie ako moja prvá kniha pre môjho recenzenta. Jedine že by to bola jeho prvá recenzia. Ja som ale tento článok písal s dobrým úmyslom, rovnako ako svoju prvú knihu. A hoci dobrý úmysel niekedy naozaj nestačí, ten zlý stačí vždy. Len autor realizujúci dobrý úmysel nemá potom problém sa podeň podpísať.
Pavel Paulenda
