Vydavateľstvo Rowohlt uviedlo na trh ďalší román popredného predstaviteľa nemeckej povojnovej literatúry Martina Walsera (1927). Trinásta kapitola (Das dreizehnte Kapitel) je filozofický román v listoch, ktoré si vymieňa staršia dvojica: profesorka teológie Maja a spisovateľ Basil. Zoznámia sa na recepcii u spolkového prezidenta a zaľúbia sa. Obaja dovtedy vedú spokojný život v manželských zväzkoch, ktoré sčasti ustrnuli v rutine. Na tom sa vlastne nič nezmení, lebo ani jeden z nich nemá v úmysle opustiť svojho partnera. Citové vzplanutie sa odohrá „iba“ v listoch vskutku bohatej štylistiky. Walser ho tematizuje ako pozitívne posolstvo, akt žitej nemožnosti, či, ako vraví Maja, „nemožnej možnosti“. V knihe tlmene zaznieva i varovanie pred platonickým vzťahom, čo svojou obsedantnosťou môže byť rovnako zničujúci ako cit prežívaný takpovediac skutočne, čiže (aj) mimo písaných slov. Ba možno je platonický vzťah nebezpečnejší o fixáciu na imanentné predstavy, ktoré tak vzdorujú kontrole z reálneho sveta. Trinásta kapitola, aktualizujúca myšlienky z diela švajčiarskeho reformného teológa Karla Bartha, je autorovou pokračujúcou oslavou lásky a jej podstaty, ku ktorej patrí paradox a nenaplnenosť.