Zbierka básní, hľadajúca identikit autorky zo slov, lebo "človek sa vytratí ako tvár z piesku" (Foucault). Piesok je nástrojom presýpania stretnutí, lásky, opísateľných aj neopísateľných vecí, až po piesok snov, napriek tomu, že naďalej existuje "strašná neurčitosť opísaných vecí". Lyrickú hrdinku Alfu z predchádzajúcich zbierok nahradila Sebastiana. Jej ambíciou je venovať svoju pozornosť malým veciam. Filozofujúca poetika autorky je poctou jazyku, vďaka ktorému si v reálnom tele dokážeme vytvárať ešte jedno telo – zo slov. S apokryfom srdca uprostred.