Vyhľadávanie
Bernhard Schlink: Návrat
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007. Preklad Ladislav Šimon
Po mediálne známom Predčítačovi, ktorý sa v USA zaradil medzi bestsellery, no inde vyvolal vášnivé diskusie o originalite autorovej inšpirácie, prináša Vydavateľstvo Slovart na náš knižný trh preklad najnovšieho diela Bernharda Schlinka Návrat. O tom, že Schlink zo slávy svojho Predčítača ťaží dodnes, svedčí záujem nielen čitateľov, ale aj literárnej kritiky o jeho poslednú knihu. Do akej miery si Návrat túto pozornosť zaslúži? Podľa šablóny Odysey, prapríbehu všetkých ľudských návratov, sa odohrávajú dobrodružstvá, úniky i návraty hlavného protagonistu Petra Debauera. Ten vyrastá v povojnovom Nemecku bez otca len so svojou ťažko pracujúcou mamou, ktorá syna každé leto posiela na prázdniny k svokrovcom do Švajčiarska. Petrovi starí rodičia po večeroch redigujú Romány pre potešenie a dobrú zábavu a nepotrebné hárky s korektúrami nechávajú vnukovi na písanie pod podmienkou, že romány nebude čítať. Hneď pri prvom neuposlúchnutí však natrafí na román o návrate nemeckého vojaka zo sibírskeho zajatia do rodného mesta, ktorého opis je Petrovi veľmi známy. Oživenie formy sa Schlink snaží dosiahnuť zabudovaním úryvkov nájdeného románu do samotného textu, vkladá tak fikciu do fikcie, no vytvára dokumentárny dojem. Pátranie po záhadnom autorovi románu a súčasné hľadanie pravdy o svojom otcovi sa stmelia dovedna, keď Peter vďaka mnohým niekedy až vykonštruovane pôsobiacim náhodám pochopí, že ide o jednu a tú istú osobu. Zároveň sa odkrýva nová tematická rovina diela zistením, že Petrov otec bol vyznávač fašistickej ideológie, ktorý po vojne podľa potreby spolu s identitami mení i politické kabáty. Tak ako v predošlých Schlinkových románoch, zohráva i tu vyrovnávanie sa s nacistickou minulosťou kľúčovú úlohu, pričom hlavná postava rieši dilemu, ako sa k nej a k jej verejnému odhaleniu postaviť. Napriek riziku, že odchodom do zahraničia ohrozí svoj nádejný ľúbostný vzťah, pokračuje Peter v svojom pátraní v New Yorku, kde už Schlink proti sebe nestavia len postavy otca a syna, ale konfrontuje aj dve protichodné životné presvedčenia pretavené do definícií spravodlivosti, dobra a zla. Podľa Petra musí byť spravodlivosť uplatňovaná nezávisle od toho, či vyhovuje danej spoločenskej situácii, je teda nemenná a objektívna. Jeho otec, úspešný teoretik práva, naopak tvrdí, že „na zle je dobré to, že zlo sa môže postaviť do služieb dobra“ a tým ospravedlňuje i zločiny nacistického režimu a svoju vlastnú minulosť. Zo sprvoti pôvabne jednoduchého prerozprávania jedného detstva sa postupne vykľuje otcovsko-synovská dráma , na ktorú sa naviaže morálny konflikt. To všetko sa Schlink snaží spojiť tým, že udalosti v Petrovom živote prirovnáva k deju Odysei. Na svojej plavbe však Peter niekoľkokrát uviazne v záplave neprehľadných epizód, falošných stôp a i právnicko-filozofických úvah, a s ním, žiaľ, i čitateľ, ktorý možno pocíti túžbu prelistovať pár strán dozadu alebo dopredu. Aj čitateľovu cestu románom sem-tam spomalia redakčné chyby, ktoré sa do textu pravdepodobne vkradli pre nutnú rýchlosť práce vo vydavateľstvách. Napriek tomu je však preklad veľmi čítavý, adekvátny a jazykovo zaujímavý. Tak ako aj pôvodný názov Heimkehr naznačuje, skrýva sa za Petrovým návratom do minulosti a snahou vyrovnať sa s ňou v prvom rade hľadanie svojho „ja“ a skutočného domova.. Práve to nám Schlink pripomína a ponúka podnety na zamyslenie sa, kde sme doma a kam nielen v spoločnosti, ale aj našom osobnom živote patríme.
Zuzana Zeleňáková
