Vyhľadávanie
Športové biografie často a celkom prirodzene rámcujú život a kariéru ako plné prekážok – športovec si musel „odmakať“ svoje, kým sa dostal na vrchol. Táto línia, dovádzaná neraz do motivačného extrému, v biografii Mariána Hossu natoľko výrazná nie je. Životopis jedného z najlepších hokejistov v moderných slovenských dejinách tohto športu je však sotva zaujímavý a relevantný aj pre skalných fanúšikov.
Kniha vznikla v spoluautorstve so zámorským novinárom periodika The Athletic Scottom Powersom (ktorého medailón, pre slovenského čitateľa vari potrebný, v knihe absentuje). V čom spočíva toto spoluautorstvo si možno jedine domýšľať, keďže knihu bez editorskej poznámky tvorí prevažne Hossov pohľad z prvej osoby, občas doplnený krátkymi pasážami od jeho spoluhráčov či trénerov. Navyše, súdny čitateľ síce od podobnej knihy nečaká jazykovú ekvilibristiku, no nečaká ani štylistiku na úrovni stredoškolského slohu, chyby v anglických menách či ignorovanie základných pravidiel pravopisu.
Z Hossu cítiť predovšetkým skromnosť a nadšenie. Človek pri autobiografickom písaní prirodzene inklinuje k čo najpriaznivejšiemu obrazu seba, prípadne svojho okolia, nemenej ak ho k nemu viažu iné než len citové väzby. V konečnom dôsledku však Hossovo rozprávanie nie je nijako strhujúce a začne nudiť aj verného fanúšika, keďže postupuje podľa jednoduchej „mustry“: panoramaticky opísať svoje začiatky, telegraficky pôsobenie v NHL vo všetkých piatich kluboch s dôrazom na ten posledný, načrtnúť život po hokeji, masívne vychváliť spoluhráčov, trénerov i blízku rodinu. Hossa napĺňa túto schému miestami až v takom extréme, že opakuje rovnaké informácie, myšlienky či vety, občas aj na ploche jednej strany. A robí to nielen on – prakticky všetci oslovení sa o ňom vyjadrujú takmer navlas rovnako. Hoci je to pozoruhodné a adresáta to istotne poteší, pre čitateľa je to skôr zdroj frustrácie a pocitu premárneného času. Proti pozitívnemu pohľadu na svet a vľúdnej povahe sa nedá namietať, tak napokon opisuje Hossu v knihe Zdeno Chára: „Marián má veľmi dobrú povahu. Miluje zábavu. Nevyhľadáva problémy, netúži po konfliktoch ani hádkach.“ (s. 311)
Byť takým človekom je v poriadku, horšie však je, že neduh bezproblémovosti a nekonfliktnosti je prenesený aj do knihy. Hossa pritom nemusel nevyhnutne rozdúchať vášne, vyjadrovať sa nemiestne o bývalých spoluhráčoch či hovoriť o vyslovene kontroverzných záležitostiach, ako to celebrity celkom strategicky robievajú vo svojich životopisoch. V Hossovej kariére sa vyskytlo množstvo momentov, ktoré by si zainteresovanejší a citlivejší náhľad zaslúžili buď pre svoju dôležitosť, alebo unikátnosť. Napokon, najlepšie sa čítajú práve pasáže, v ktorých Hossa aspoň trochu načrie do negatívnych emócií či pre bežného čitateľa ťažko predstaviteľných životných peripetií: zranenie hneď na začiatku zámorskej kariéry, kožná choroba, ktorá ju ukončila, ale aj smrť Pavla Demitru či vzťah s bratom a ich neustále porovnávanie médiami. Pomerne málo, a aj to z hľadiska vyjednávania kontraktov a cez anekdoty, sa Hossa venuje aj unikátnej situácii, keď sa ocitol trikrát za sebou vo finále Stanley Cupu za tri rôzne tímy (do roku 2022 bol jediným v histórii ligy). Nehovoriac o tom, že Hossa úplne vynecháva napríklad nešťastné zranenie Bryana Berarda čepeľou hokejky do oka v roku 2000 či obvinenie jeho spoluhráča Kylea Beacha voči jednému z trénerov zo sexuálneho obťažovania, ktoré tím zamietol pod koberec, z roku 2010, v prvom roku Hossovho pôsobenia v Chicagu. Akokoľvek ide o nepríjemné témy, čitateľovi by poskytli jadrnejší pohľad na Hossu ako človeka, nielen športovca s vysnívanou kariérou.
Ako artefakt mala kniha zrejme spraviť bodku za kariérou jedného z najlepších slovenských hokejistov modernej éry a následne potvrdiť jeho status žijúcej legendy. Je to však rozpačitá bodka: čítame od Hossu o Hossovi, prevažne v dobrom, čítame o Hossovi od iných, jednoznačne v dobrom. Hokejista dá čitateľovi nahliadnuť do niektorých zákutí svojho života, ale neotvorí sa. Nazdávam sa, že práve to robí (auto)biografiu cennou, nech by sa týkala hocikoho.
Marián Hossa, Scott Powers: Marián Hossa. Moja cesta z Trenčína do Siene slávy
Preklad: Samuel Marec
Bratislava: Pink Media, s. r. o., 2022
